FOCUS

Uvedomte si, že 24. december je len bežný deň, ktorému sme začali dávať príliš veľký význam a umelo vytvorili na seba tlak. Trvá pár hodín, potom zaspíte ako vždy a bude ďalšie nové ráno, nový deň, ďalších 24 hodín. Len nenaskočiť na hru ako v počítači, kedy sa zapne 24. 12. ráno nejaký gombík a všetci sa máme správať rovnako, úžasne, fantasticky, milo, sladko.

Včera mi prišla pošta od Mirky Števkovej. Darček. Vo vnútri bola kniha s nadpisom: Odvaha byť neobľúbený. Hneď som Mirke zavolala. Vraj, keď zbadala tú knihu, musela mi ju kúpiť. Ten nadpis sa rovno pýtal ku mne. Veľmi sa mi to zapáčilo. Áno. Asi je to tak... Mám odvahu byť neobľúbená, pretože nemienim chodiť po svete s maskou, ktorá je ľúbivá, alebo všeobecne politicky korektná... Už sa teším na čítanie knihy. Ešte, že idú Vianoce. 

Sociálne siete boli vyvinuté v spolupráci s neurológmi tak, aby sa čoraz viac ľudí stalo na nich závislých. A tento proces pokračuje a prehlbuje sa. V rozhovore odpovedal Martin Stránsky na otázky Martiny Kociánovej pre rádio Universum. Martin, myslíš si, že vytváranie závislosti od telefónov, respektíve od sociálnych sietí, je stále vedomé? Lebo keď sme sa o tom bavili úplne …

Rozprávať sa v spoločnosti o temperamente je pomerne jednoduché a celkom zábavné. No priradiť temperament konkrétnej osobe  už tak ľahké nie je. I keď sa nájdu jednotlivci, ktorí sa po pomenovaní svojho temperamentu neurazia, veľká časť klientov temperamentovej poradne nie je s označením svojho temperamentu príliš spokojná. Bránia sa mu a snažia sa ma presvedčiť, že sa celkom iste mýlim. Nepoznajúc podstatu jednotlivých typov sa väčšina z nich považuje za miešancov (ambivalentný typ), alebo maximálne za sangvinikov (sangvinik je totiž jediný typ, ktorý spoločnosť vníma ako pozitívny element).  

Ďakujem ešte raz a želám vám, aby ste našli svoj stred. Aby ste si stáli za svojim názorom, aj keď budete pranierovaní, vysmievaní, nálepkovaní. Hlavne, ako hovorí prof. Anna Hogenová: Keď vám niečo hovoria, skúste sa spýtať sami seba, na akú otázku je to odpoveď. To, čo nám často hovoria je totižto vždy odpoveďou na otázku. Už len nájsť tu správnu otázku.

Odišla z korporátu a začala nový život. Dala výpoveď a začala podnikať. Korporát... Prečo tak veľa ľudí cíti úzkosť, keď ráno vstane do práce? Samozrejme, každá firma je iná. Ale. Moje úvodné vety sú vždy priam ako clickbait. Ľudia sú zvedaví, ako začať bez tej istoty, že každý mesiac cinkne slušná suma na účte. Veď hypotéka, nájomné a iné náklady nepočkajú. Tie treba platiť.

Ako riešiť často „neriešiteľné“ úlohy? Odporúčam to, čo funguje aj pri koňoch. Dýchaj! Dýchaj. Zhlboka a pomaly. Cez srdce. S láskou.

Odpor k zmenám? Istota bezpečia? Poznané je známe? Spomaliť je nebezpečné? FOMO – strach, že niekde budeme chýbať, niečo nám ujde, že toho nestihneme dosť....a budeme nikým, ak to nedáme na 200 percent a pod tlakom?

Odpustenie nie je niečo, čo uvádzame do pohybu my sami. Je to proces, ktorý sa deje v nás a cez nás, je to milosť smerujúca k zmene našej situácie. Je to amnestia, ktorou sme sami sebe aj druhým nový život prežívať dovolili. Dôvera a Láska nám pomôže preniesť sa cez neochotu a strach a Život potom vykoná prácu akoby za nás.

A čo vy? Ako vnímate obdobie v živote človeka, ktoré sa nazýva jeseňou? Smerujeme k nej všetci, elixír mladosti zatiaľ nik nevymyslel.

Pocit, že aj keď máte niekedy malú dušičku, že ste v niečom sami, tak vedzte, že nie ste. Že existuje akési puto, lepidlo... Pýtať sa a hľadať odpovede na otázky či už v oblasti, zdravia, mieru alebo iných tém si nenecháme vziať.

Pípne mi nejaká správa. Vyruší ma to z práce. Možno je to ten istý pocit, ako mali ľudia v minulosti, keď lovili zvieratá alebo čakali na potravu. Niečo prerušilo ticho, zašuchotalo, zapískalo a oni to museli rýchlo vyhodnotiť, či ide o ohrozenie, alebo prichádza nejaký dar. Bola to vec prežitia. Prišla mi správa príjemná? Nepríjemná?

Všímajte si pozorne svet okolo seba, premýšľajte a dovoľte si možnosť voľby. Podľa českého architekta Adama Gebriana je architektúra zhmotnením medziľudských vzťahov a ja dodám, že obliekanie je tiež zhmotnením medziľudských vzťahov, v prvom rade vzťahu k sebe samému.

Pokiaľ si uvedomujeme vlastné bolesti a trápenia, musíme podotýkam, musíme im čeliť plnými dúškami vlastnej zodpovednosti.  Zodpovednosti za vlastný život. Za odhodlanie vystúpiť z opakujúcich myšlienok a tráum, ktoré nám život priniesol. Častokrát bolestivých, depresívnych, temných a nie pekných.

Ak si kladiete otázku, z čoho je toľko ľudí chorých, prečo stúpajú civilizačné ochorenia a aj rakoviny, odpovede môžete hľadať aj v produktoch, ktoré používate. Či už sú to potraviny (či skôr OTRAVINY?), ale aj drogéria. Ak sa vám zdá, že konšpirujem, nevadí. Pretože zamýšľať sa, preverovať, bádať, to je cesta k získaniu informácií. 

Ak sa budíte a zaspávate s tým, že nerozumiete tomu, kde sme sa to ocitli, tento rozhovor je možno aj pre vás… Veď, ako hovorí Leri, Slovák pôjde len málokedy demonštrovať, ale vynájde sa. Je to historicky dané. Je to v záujme toho, aby prežil.

Možno skutočne žijeme v pomyselných klietkach tvorených z návykov, stereotypov a pohľadov okolia, v ktorých sa utvrdzujeme. A podľa nich ohodnotíme seba, ale aj tých druhých. Možno by stačilo, aby sa človek prejavoval podľa svojho cítenia a prirodzenosti... Ale, nech v nej aj zotrvá. Nuž, ťažké, ale ako  sa hovorí, nie nemožné.

Stretnutie dvoch ľudí vždy nadobúda rozmanitosť. Z väčšej časti ich spojí láska alebo ináč povedané príťažlivosť. Sila, ktorá je takmer neopísateľná a dáva im úplnú istotu, že je všetko správne. Pozrú sa do očí a cítia magnetizmus lásky. Cítia akési prazvláštne spojenie, ktoré ich vedie k bližšiemu spoznávaniu. Je takmer nemožné tomu odolať.

Myslím si, že škodlivosť tohto aktivizmu je taká, že dopadá na tých z nás, ktorí prešli tranzíciou. A to v zmysle - kto sú títo ľudia? Čo vlastne chcú? Takže sa cítim byť poškodená aktivistami.

Moja cesta je iná, ako všetky navôkol, lebo som si ju dovolil naplno v pravdivosti žiť. Iná tým, že som vstúpil do absolútnej dôvery a oddanosti životu, kde nachádzať skutočnú podporu a odhodlanie tvoriť svet skrze ľahkosť, dôveru, lásku, pravdu, mier a jednotu. Nie som jediný, no som jedinečný tým, aký som.

Rozhovor je stále aktuálny. Je o jej pohľade na minulosť a súčasnosť. A aj o tom, kam sa uberáme z hľadiska komunikácie a vzťahov. Spomenula som si na niektoré sekvencie z rozhovoru dnes ráno a dovoľujem si preto pripomenúť, že cesta z Matrixu plného povelov je ťažká, ale existuje.

"Dobrá pamäť"? Strácame ju. Nie, nehovorím o historickej pamäti, hoci aj tú strácame, ale o našej vlastnej, ľudskej pamäti. Prene povedané strácame "jednoduchú ľudskú pamäť". Naša pamäť, naša schopnosť pamätať si, sa zhoršuje, a to už nie len u starších ľudí, ale učitelia si tento jav všímajú aj u detí. Čo za tým stojí?

Pozeráme sa na seba v odraze videí, fotografií či zrkadle. Čo skutočne vidíme? Je to naše skutočné ja? Sme to naozaj my? Som to naozaj ja? Pozrieme sa na fotku, ak máme odvahu a povieme si: tento záber sa mi nepáči. Čo vidím sa mi nepáči. Nemám dobré vlasy, pozerám sa divne, robím grimasy.

Akí sme, keď sme urazení? Pôsobíme strnulo, stuhlo až nehybne, zakrývajúc akýkoľvek mimický ťah vlastnej tváre. Stojím na zastávke autobusu a vypĺňam čas pozorovaním okolia. Všimnem si dvojicu mladých ľudí vzdialených asi meter od seba. Na prvý pohľad nič zvláštne, ale na ten pohľad nasledujúci je mi jasné, že sa poznajú. Ich vzájomná komunikácia je iba rečou tiel.  Vymieňajú si vzájomne strohé …

Jaroslav Dušek, Milan Calábek: Akú silu má na nás pôsobenie iných ľudí?  Stačí, aby do hľadiska sadol jeden človek so správnou energiou a vytvorí požehnaný okamih. Vtedy idete na vlne. Platí to aj naopak. Ak si do vašej blízkosti sadne niekto so zlou energiou, má to na nás vplyv. Dá sa to zvrátiť? Stačí sa nastaviť „správne“ a takéto pôsobenie …

Chorých ľudí je veľa. Lekárov a sestier málo. Ako to zvrátiť? Jednou z ciest je prevzatie zodpovednosti za seba do vlastných rúk. Jasné, že nie každá choroba má recept v tzv. samoliečení. Ale. Ruku na srdce. Hýbete sa  pravidelne?

Veď sa hovorí, že polovica nášho hlavného mesta je z východu. Zrejme aj vo vysokých funkciách. Tí však už nemajú to, čo bežní ľudia, ktorí ostali na východe Slovenska. Dokážu si nájsť more času. Na východnom Slovensku sa totiž (akoby) zastavil čas. Hlavne vtedy, ak sa ľudia zabávajú. Aj tri dni v kuse. Doposiaľ som to nezažila. Byť plne prítomná v procese diania tri dni v kuse. Nikto nepozeral do mobilu, okrem tých, ktorí natáčali zábavu a tanec.

Po mojej ťažkej diagnóze ma zachraňuje výroba keramiky Práca s keramikou ma zachraňuje fyzicky a hlavne duševne. Doteraz som otravovala keramikárov kade tade a zistila som, že k dokonalosti potrebujem vlastnú pec. Aby som mala priamy kontakt s celým procesom. A zároveň by som rada takto hendikepovaným ľudom, ktorí chcú byť potrební, pomohla pomocou workshopov a splnila im ich sny. Mňa v produktívnom veku pobozkala smrť. Nenadávam …

Humor je tu od toho, aby sme sa usmiali či zarehotali, humor otvára oči i dušu. Humor robí prievan, je to závan čerstvých zážitkov. Humor sa netvorí. Humor tu proste je! Patrí mu úcta, lebo sa objaví ako plachta na obzore, keď ho najviac potrebujeme. (humorista Vlado Javorský)

Za každý fyzický prejav sa treba nášmu telu poďakovať, má dokonalý dizajn a takto nám ukazuje prekročenú mieru dovoleného napätia. Neutralizácii napätia napomáha správne dýchanie a uvoľňovanie svalov aj orgánov, ktoré je hlbokou relaxáciou a uvoľnením.