Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Do čakárne, spoločnej pre tri ambulancie obvodných lekárov sa pomaly a opatrne presúval invalidný vozík mladého dievčaťa, ktoré bolo obdarované nielen telesným, no i duševným ochorením. Velikánske kreslo ozdobené vtipnou ŠPZ s menom dievčiny tlačila jej krehká sestra prekvapivo obratne a s veľkým nasadením.
Jej dievčenský vzhľad podporený ružovou mikinou a blond vlasmi v neposednom cope…to je len dobré krytie, pomyslím si pri rýchlom pohľade do jej modrých múdrych očí.
Na rozdiel od ostatných v čakárni, ktorí sú príliš ponorení do vlastnej bolesti alebo príliš ľahostajní k dianiu okolo, vítam dvojicu prianím pekného dňa a úsmevom. Aby sa necítili v plnej čakárni nepríjemne a aby dievčence vedeli, že keby niečo, priskočím pomôcť. Ružová víla zachytila môj signál a s decentným úsmevom prikývla.
Vie, že viem, že nie je z cukrovej vaty.
Je to len umne maskovaná Amazonka, Xena bojovníčka. Pripravená dokonale sa postarať o sestru, sama a proti celému svetu. Umiestnila vozík do čo najpohodlnejšej pozície, aby sestra napriek obmedzenej hybnosti hlavy, mohla pozorovať dianie a pokorne si vylosovala z krabičky pri dverách vysoké číslo časenky.
Ticho sa posadila vedľa sestry Martinky. Bolo mi veľmi ľúto, že nikoho z čakajúcich ani len nenapadlo, aby túto dvojicu pustili dopredu. Ja osobne tak robím vždy, aj keď príde tehotná mamička. Dlhý pobyt v infekčnom prostredí totiž môže mať pre nich doslova fatálne následky. Verte mi, som jedným z nich.
Nik sa nezľutoval, ešte sa začali škaredo hádať, kto koho predbehol a kto je aký chudáčik, že tam musí čakať. Takéto situácie ma pravidelne dovádzajú do úžasu.
– Jo! A najviac pindria dedkovci, čo im doma malé deti plačú.
Dodáva vždy sarkasticky moja múdra kamoška Ria.
Zlý vzduch v malom priestore čakárne ešte zhustne ich zlobou a nervozitou a pachom urazeného ega.
Pozorujem ružovú vílu, či sa ozve a nepošle ich všetkých do … glutea maxima. Ale ona len smutne sedí a drží Martinku za poskrúcanú ruku. Asi už nemá silu na takéto vopred prehraté boje s ne-ľudskosťou. Celému ohňostroju márnosti naraz kraľuje práve ťažko chorá Martinka.
Pobavene veselými očkami sleduje divadlo v čakárni, tí divoko gestikulujuci ľudkovia červení a hluční jej pripadajú na umretie smiešni. Nežne sa usmieva pokrivenými ústami s desivým predkusom. A je tak krásna a dôstojná na svojom doživotne pridelenom tróne.
Povznesená nad ich úbohosť. Kiežby oni videli svoj obraz v jej očiach, zaplakali by. Kiež by oni dokázali vidieť jej krásu, tak ako ja.
Kľakla som si k sestrám, priamo k nohám kráľovnej pokoja, pohladkala som ich obidve po rukách.
-To je kriku, že?
Prihováram sa dievčencom. Najviac je čakaním ohrozená Martinka!
Ružová víla sa pousmeje a Martinka múdro prikyvuje ťažkou hlavou.
Zrazu je v čakárni ticho, slová zamrzli v priestore, zúrivo čašníkovi bojovníci zložili zbrane.
Podaktorí sklopili oči, iní svoj spravodlivý hnev presmerovali na mňa , lebo som si dovolila vstúpiť do ich ringu.
Neviem ako dlho ešte museli krásne sestry čakať, musela som na ďalšie vyšetrenie. Či sa našiel niekto, komu ešte nezhavranelo srdce…
Odchádzala som z čakárne v sprievode nasratých pohľadov páliacich v chrbte. Ale mne je to fuk dámy a páni. Mne totiž všeličo v tele nefunguje, ale srdce áno. A chrbtica drží ako helvétska viera. Keď vidím nespravodlivosť a utrpenie, nesedím na mojej krásnej riti, postavím sa a riešim. Mám odvahu a vlastný jednoznačný názor. A neváham ho použiť.
Možno si to neuvedomujete, oslepení dôležitosťou vlastných životov, že keď raz príde čas a vy sa dostavíte do nebeskej čakárne, bude tam už možno sedieť Martinka na svojom tróne. A bude si vás pamätať – môžte si byť smrteľne istí.
A s úsmevom bude rozdávať časenky na vstup do raja.
Len neviem, či zostane i pre vás.
Foto: Dušan Škrabák.
