Zora Vypušťáková: Snaha hľadať lásku mimo seba vždy zlyhá, pretože nemôžeme dostať niečo, čo si sami odopierame.

Zora Vypušťáková: Snaha hľadať lásku mimo seba vždy zlyhá, pretože nemôžeme dostať niečo, čo si sami odopierame.

Minulý rok som vďaka sviatku MDŽ dospela k mnohým uvedomeniam. Niektorí páni nás prekvapili tým, že si ráno privstali a v skorých ranných hodinách nám venovali gratuláciu na Facebooku alebo mailom. Hlavne, ak sme spolu nemohli byť osobne, takéto pekné, aj vtipné vinšíky nás žienky potešili.

Možno ste viaceré z vás milé dámy, dostali DARY OČAKÁVANÉ AJ NEČAKANÉ.

Možno vás prebudil váš milovaný bozkom, pohladením a vlastnoručne pripravenými raňajkami. Alebo mal pre Vás iný darček, od malej čokoládky po veľké „neviemčo“ alebo kultúrny či iný nehmotný zážitok.

V práci ma čakalo ďalšie prekvapenie. Dvaja páni ma bez ohlásenia navštívili v kancelárii a neznámy darca mi v čase, keď som tam nebola ani ja, ani susediaca kolegyňa, nechal KVET NA STOLE. Urobila som pre odhalenie maximum, no doteraz neviem, kto bol ten TAJOMNÝ DARCA. Už odpradávna sa Indiáni obdarúvali tak, aby O DARCOVI OBDAROVANÝ NEVEDEL. Robili to z bezpodmienečnej lásky, z čistého citu niečo dať, bez potreby vysvetľovania, ako si darca išiel nohy dolámať, kým dar zohnal a koľko na neho vynaložil úsilia.

Keď som našla ten kvet na stole a nedopátrala som sa po darcovi, cítila som sa ako v šiestej triede na základnej škole, keď som si v taške našla pokrčený lístoček s textom : „Páčiš sa mi.“ A ten pocit, že ešte aj dnes sú takí ľudia, ktorí sa nepotrebujú prezentovať tým, že sú to oni, ktorí obdarovali, ma zvláštne HRIAL PRI SRDCI.

A potom som na konci pracovného dňa zachytila vetu jednej žienky, ktorá ľutovala, že deň sa už končí a menovala pána, ktorý si minulý rok na ňu spomenul, ale tentoraz neprišiel. A tak som sa nad tým zamyslela, lebo aj ja som mala minulý rok na MDŽ iné spektrum návštevníkov.

Očakávala som snáď, tak ako moja kolegyňa, že prídu aj tí, čo boli minulý rok ?

Tí, ktorých som teda minulý rok ani náhodou nečakala a tak veľmi ma vtedy prekvapili ? A vtedy som si uvedomila, že zdieľam rovnaké OČAKÁVANIA ako moja kolegyňa, len vo vzťahu k iným ľuďom, v ktorých návštevu u seba som vnútorne s napätím po celý deň očakávala.

Uvažovala som, čo konkrétne som vlastne očakávala.

No predsa POZORNOSŤ, PRIATEĽSTVO, PREJAVY NÁKLONNOSTI, SYMPATIE ČI LÁSKY. Neviďte prosím pod pojmom láska len lásku medzi mužom a ženou, myslím lásku všeobecne. A keďže som nielen ja, ale aj moja kolegyňa čakala na pozornosť, priateľstvo a lásku, uvedomila som si, že takto môžeme čakať my všetci do „súdneho“ dňa a nedočkáme sa jej, pokiaľ ju nedáme najprv sami sebe.

Snaha hľadať lásku mimo seba vždy zlyhá, pretože nemôžeme od druhého dostať niečo, čo si sami odopierame. Ak si uvedomíme, že máme hodnotu takí, akí sme a nie sme závislí na láske, rešpekte, úcte, pozornosti iných, naša ilúzia, v ktorej sme celé roky žili, nám otvorí oči a prebudí nás zo sna, že nie sme hodní lásky. Keď pocítime, koľko ľudí naraz môžeme mať radi, začneme ísť CESTOU BEZPODMIENEČNEJ LÁSKY a potom budeme k sebe prirodzene priťahovať ľudí, ktorí nás budú milovať bez podmienok.

V živote sa stretávame s rôznymi ľuďmi.

Niektorí s nami zaobchádzajú láskavo, iní nevľúdne, až nepriateľsky. Od prvých dostávame lásku a u tých druhých môžeme vidieť ich nedostatok lásky a ich VOLANIE O POMOC, ako volanie ťažko zraneného človeka. Ak je na nás takýto človek nevľúdny, a je jedno či kritizuje, kričí alebo nás ignoruje, my nemôžeme vyriešiť jeho problémy, nemôžeme ho zmeniť, ani mu pomôcť, ak sám nechce. VYLIEČENIE takéhoto človeka spočíva v ochote pozrieť sa hlboko do svojho vlastného vnútra a zamyslenie sa nad sebou.

Ak sa nám v živote objaví takýto človek, poďakujme sa za neho, za tento dar, ktorý nám otvára oči a prebúdza nás. Pomáha nám uvedomiť si, že my sami nemáme v sebe ešte mnohé veci zvládnuté, priamo nám ukazuje, čo treba u nás vyliečiť. A nešťastnému človeku, ktorý je ku nám nevľúdny, dajme SÚCIT, podporme ho a povzbuďme ho, aby našiel DOSTATOK LÁSKY K SEBE.

Možno si poviete, že nie vždy sa to dá.

Najmä ak taký človek nekomunikuje alebo vedie skrytú či otvorenú „vojnu“ a teda odmieta lásku dať alebo prijať, potom nastáva zložitá situácia. V takých prípadoch úplne stačí, ak venujeme tomu človeku láskyplné myšlienky, a potom robíme viac práce ako si myslíme, pretože už vtedy šírime lásku bez podmienok.

A ešte jedno zistenie.

Ak očakávame, nie sme v danom momente SÚSTREDENÍ NA PRÍTOMNOSŤ, pretože si vlastne cez očakávania predstavujeme budúcnosť. A keď sa nám nesplní to, čo si predstavujeme, cítime  sklamanie. A tak už viem, že sa mám sústrediť na to, čo je TU A TERAZ a BYŤ VĎAČNÁ za to, čo mám a čoho sa mi dostáva.

Preto sa mi stalo, že s ľuďmi, ktorými som chcela byť, som sa nestretla a práve naopak, prekvapili ma svojou pozornosťou a poctili svojou prítomnosťou a svojim záujmom iní ľudia. Všetko to však boli ľudia, od ktorých som naozaj nič nečakala a práve preto to bolo úžasne prekvapujúce.

Pretože aj Platón povedal : „Ak nebudeš mnoho očakávať, budú sa ti zdať AJ MALÉ VECI VEĽKÝMI.“

Zora Vypušťáková  – povolaním právnička a manažérka, ale tiež koučka zaoberajúca sa etikoterapiou