Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Možno ste si všimli na sociálnych sieťach handmade produkty pod značkou SrdcomRobené.
V záplave rôznych výrobkov, ktoré používajú folklórne motívy, zaujme svojou jednoduchosťou a štýlovou čistotou, vkusným umiestnením vzorov na predmetoch bežnej potreby. Spravidla biely ornament, maľovaný najčastejšie na rifľový tmavý podklad tvorí jeho autorka bez predkreslenia, spamäti. Zo srdca. Beáta Pagačová Ďorková (51) začala s touto aktivitou iba nedávno, aj keď vlastne nie je to celkom pravda. Pri hľadaní počiatku sa treba ohliadnúť až do jej detstva…Lebo ona a ornamenty k sebe jednoducho patria.
Čo ťa naštartovalo k tomu, že si nabrala odvahu a začala si robiť to, čo máš najradšej?
Pravdupovediac, dlho som o tom rozmýšľala. Lenže nevedela som sa „naštartovať“. Dcéra žije dlhodobo v zahraničí, a nakoľko bola na jeseň dlhšie doma, práve ona bola pre mňa tým správnym štartérom. Je oveľa priebojnejšia a cieľavedomejšie ako ja, tak som nechcela ostať v hanbe a spolu sme sa do toho pustili. Bolo to približne v novembri, takže sa ešte len pomaličky rozbiehame.
Čomu si sa venovala doteraz?
Doteraz, ale vlastne ešte stále, som úplne klasicky zamestnaná žena, ktorá ma veľmi veľa záľub, najviac však športovanie, najradšej v prírode. Myslím, že už to o sebe môžem napísať že aktívne, nakoľko to nerobím mesiac, ale už takmer rok. Takže nie som v štádiu že už začnem od pondelka:-). Nemôžem však povedať, že ornamentom som sa nevenovala. Vždy, raz za čas, keď som sa chcela potešiť a zrelaxovať, nakoľko je to pre mňa jedinečná možnosť, ako si usporiadať myšlienky a „dobiť batériu“, uchýlila som sa práve k tomu. Maľovala som však čisto pre potešenie, svoje veci, prípadne pre mojich najbližších, nie pre verejnosť.
Tvoja doterajšia práca ťa zrejme nenapĺňala šťastím a spokojnosťou. Nemrzia ťa tie „ stratené roky“ ?
Mala som pred rokmi ambíciu venovať sa poézii, vyšlo mi do desať titulov veršovaných leporeliek pre malé detičky, v tom som ale nepokračovala. Stále som cítila, že to pravé je úplne niečo iné:-). Istý čas som pracovala v obchode, kde som sa dostala priamo k maľovaniu ozdobných a úžitkových predmetov. Vtedy som pochopila, že to je presne to, čo ma baví a napĺňa, a vedela som, že sa tomu chcem venovať, avšak vo vlastnej réžii. Momentálne pracujem v administratíve, svoju prácu mám rada, no s pocitom, aký mám, keď maľujem, sa to samozrejme nedá porovnávať. Pevne verím, a každý deň pracujeme na tom, aby raz mojou jedinou prácou boli raz len ornamenty.
Prečo práve ručne maľované ornamenty?
Toto pramení ešte z môjho detstva a je spojené s najkrajším obdobím môjho života. Prázdniny, aj všetky víkendy sme trávili u mojich milovaných starých rodičov v Lubine, pri Starej Turej. Krásni boli nielen obaja ocinovi rodičia, ale aj príroda, v ktorej sa ich dom nachádzal. Tam som prvýkrát objavila úžasnú vôňu dreva, pretože dedko vyrábal drevené veci, ktoré predávali na jarmokoch. Tieto výrobky som vypaľovala tzv. vypaľovačkou do dreva. Už vtedy som chcela, aby boli krásne, nakoľko už v tej dobe bola ponuka podobných vecičiek veľká a väčšinou sa mi nepáčili. Pokúsila som sa vytvoriť akýsi „vlastný rukopis“ podobný rukopisu môjho otca, keďže on ma to spolu s dedkom naučili. Obom som za to vďačná. Ja som to už iba vytiahla z pamäte a oprášila. A keďže sa u nás prestali vyrábať a vypaľovať drevené výrobky, tak som si ich sčasu na čas pripomínala svojou vlastnou formou, nakoľko maľovanie je mi veľmi blízke.
Z akého regiónu sú vzory, ktoré používaš a prečo si si vybrala práve tieto?
Región, ako som už spomenula, bol podjavorinský, avšak nedá sa povedať, že tie moje sú práve typické iba pre tento kraj. Všetky ornamenty idú, nebojím sa povedať, čisto z mojej duše, ale určite sú ovplyvnené ornamentikou, ktorá sa v danej lokalite vyskytovala, alebo vyskytuje. Nedá sa to však jednoznačne definovať. Momentálne, aj keď už pôsobím v Bratislave, snažím sa spojiť tradíciu so súčasným životom a prirodzene ich aplikovať na najbežnejšie veci súčasného života.
Posledné roky prežívame boom, návrat k folkórnym prvkom, často vídame aj veľmi nevkusné a vyslovene komerčné produkty bez štipky citu pre tradíciu. Čo si o tom myslíš?
Nie som kompetentná niekoho posudzovať a hodnotiť, ale možno aj práve kvôli tejto skutočnosti som sa rozhodla, že skúsim svojou troškou prispieť do množstva výtvorov, ktoré sa budú od tých nevkusných, ako hovoríš, odlišovať. Bolo mi smutno, keď som sa s dcérou prešla centrom Bratislavy, vošli sme do pár obchodov so suvenírmi a videli sme skutočne veľa nevkusných vecí. Smutná som bola najmä preto, že takéto suveníry nás vlastne skreslene reprezentujú pred cudzincami, ktorí tieto obchody navštívia. Samozrejme je pár svetlých výnimiek, s jedným takým obchodíkom dokonca spolupracujem, maľovala som v ňom aj výklad a vnútorné steny.
Podarilo sa ti decentne spojiť moderný materiál (napríklad rifľovú textíliu) s ručne maľovaným ornamentom na rôznych výrobkoch. Plánuješ svoju tvorbu rozšíriť aj na iné produkty, alebo iné ornamenty?
Určite sa nebránim výzvam, od dcérky som sa naučila, že človek sa musí vedieť „predať“ v dobrom slova zmysle a nebáť sa skúšať, čo ho baví. Poslednou výzvou boli pre mňa napríklad svadobné šaty, ktoré som pomaľovala a stretli sa s veľmi pozitívnym ohlasom na špecializovanej svadobnej výstave. Maľovala som ich s malou dušičkou, nakoľko neboli lacné, a stačil by jeden nesprávny pohyb a mohla som ich zničiť. Našťastie som to zvládla a s výsledkom som bola spokojná. Takže to je odpoveď aj na iné produkty a rovnako nové ornamenty. Najnovšia objednávka znie opäť na maľovananie interiéru a nábytku. Uvidíme, ako sa s tým popasujem.
Mnohí ľudia v tzv. strednom veku nemajú odvahu na zmeny v živote. Čo by si im poradila?
Bude to znieť ako klišé, ale treba to skúsiť. Možno nie každý má pri sebe osobu, ktorá mu vie dať na to silu, ako to bolo u mňa, ale život je skutočne krátky a každý sa musí aspoň pokúsiť o to, aby objavil v sebe hlavne to, v čom je dobrý a do čoho vie dať srdce. Ako ja napríklad do mojich ornamentov.
Okrem tejto zmeny si niekedy urobila niečo odvážne?
Veľmi som sa bála lietania. Vedela som, že moji blízki chcú poznávať svet a niekedy by som chcela byť pri tom. Tak som pracovala so strachom a dnes už ho zvládam. Nabrala som odvahu a sadla som si do lietadla. A prežila som to:-)! Viem, že to nebola typická odvaha, ale ja som do toho dala veľmi veľa. Navyše dcéra odišla žiť do Ameriky, a keďže ju veľmi ľúbim a spája nás aj moje maľovanie, lebo ona je druhou polovičkou nášho srdca (pomáha mi s prezentáciou značky SrdcomRobené) určite budem lietať za ňou.
Čo ťa robí šťastnou okrem maľovania?
Šťastím ma napĺňa najmä pocit, že mám okolo seba ľudí, ktorých mám veľmi rada. Už viem, že život je krátky a preto treba využiť každú hodinu. Teším sa z blízkosti svojich najdrahších, medzi ktorých patrí môj úžasný otec a moja „nevlastná mama“, ktorú som vždy považovala za vlastnú, moje sestry, moje dve úžasné deti, ktoré mi robia obrovskú radosť. A rovnako priateľ, s ktorým trávim každú voľnú chvíľku, ak práve nemaľujem.
Pripravila: Monika Macháčková