fbpx

Áno, aj ja si viem s čokoládkou urobiť svoj deň. Dvakrát do roka. No tak dobre, aj trikrát…

Joooj, čokoládka, dnes máš svoj deeeň.

7. júl je vraj Deň čokolády. Smejem sa, že ja som bledá ako stena aj v lete, zo mňa čokoládka od slnka nikdy nebude. Ale áno, priznávam sa – aj zo mňa vie byť čokoládka v momente, keď sa do nej s pôžitkom zahryznem. Ľudovo povedané, keď priam slintám a samé gebriny okolo papule. Áno, aj ja si viem s čokoládkou urobiť svoj deň. Dvakrát do roka. No tak dobre, aj trikrát do roka vytáhnem celú čokoládu a priam ju zožeriem na počkanie.

A nie hocijakú čokoládu – najlepšie s celými mandľami jednu nemenovanú značku.

Rozlámem ju na pásiky a začnem s tými, ktoré majú najviac mandlí. A pri tých posledných, málo mandľových pásikoch sa premením doslova na myš 😀

Vyhryziem (no dobre, vyžeriem) mandle a ostane po mne mištička plná čokoládových kúsočkov odložená v sekretári. Keď deti otvoria dvierka, zagúľajú očami a už len ich pohľad je veľavravný: „Bola tu mamčaaa…“

Tak takýto vzťah mám ja k čokoláde.

Doprajem ju iným. Ale nebojte sa, nielen v tejto obžratej podobe. Náhodou, viem byť štedrý darca a hostiteľ.

Som už asi známa tým, že som z deviatich detí (generácia mojich rodičov – čoskorosedemdesiatnici – už nie bežne mala detí ako smetí). Rada sa tým srdečne viem pochváliť a ešte srdečnejšie zaspomínať.

Rodičia nikdy nezabudli na žiadny sviatok. Vždy sme sa spoločne tešili na každé meniny a narodeniny. Mohla by som napísať: Vedeli sme, že oslávenec dostane od rodičov čokoládu. Ale to by vyznelo, že z nás, pekne povedané, kobylky mlsné (po lopate supy pažravé, na prídel čakajúce). Ale napíšem inak: Oslávenec vždy vedel, že dostane jednu študentskú pečať a s láskou ju potom rozláme na kocôčky a tie prerozdelí jedenástim (proste základy matematiky v malíčku už odmalička: 9 detí + 2 rodičia = jedenásť kôpok).

Pre mňa čokoláda je symbolom spomienky na detstvo. Skutočne láskavé, napodiv plné dostatku.

A komu by sa niečoho málilo (kto potrebuje nájsť hodnoty), šup na pobyt do mnohodetnej rodiny…

S čokoládou sa mi spája aj film Čokoláda.

Do malého francúzskeho mestečka zavíta Vianne spolu so závanom čokolády. Keď ju ochutnáš v jej novootvorenej čokoládovni, opantá všetky, ale že všetky tvoje zmysly. Jedna Vianne a jej čokoláda zrazu rúca zabehnutý režim v mestečku, ktorý držal obyvateľov doslova nakrátko, ktorý im zväzoval slobodu a túžby. Vďaka úžasnej čokoládovej vôni a chuti zrazu slobodne vzlietli.

Niekedy by bolo treba naordinovať svetu aspoň pár kocôčok zázračnej čokolády (namiesto iných opatrení)…

Lýdia Linetová

Mohlo by vás zaujímať