Anna HOGENOVÁ – Cesta z dnešného Matrixu plného povelov nie je jednoduchá, ale existuje.

Redakcia MAGAZIN40plus 15. januára 2023

Anna HOGENOVÁ – Cesta z dnešného Matrixu plného povelov nie je jednoduchá, ale existuje.

Život sa musí poctivo prežiť. Človek nemôže byť len tzv. neciteľná anestetická bytosť, ako to dnes často je. Nedá sa všetko iba vypočítavať a robiť veci len podľa povelov a toho, ako sa „robiť veci majú“. Človek nie je stroj. Aj tieto myšlienky Anny Hogenovej padli v rozhovore. Som rada, že moje pozvanie do podcastu ODznova prijala česká filozofka a fenomenologička Anna Hogenová. Anna prednáša na Husitskej teologickej fakulte Karlovej univerzity, publikovala niekoľko odborných kníh, verejne sa vyjadrujete k horúcim témam v spoločnosti a je aj spoluautorkou knihy Žiť z vlastného prameňa.

Anny som sa pýtala aj:

Anna, rada by som otvorila našu debatu témou nálepkovania. A začnem, ak dovolíte, hneď pri vás. Osobne sa mi stalo, že keď som pred 2 rokmi spomenula, že ste mi sľúbili rozhovor, tak určití ľudia jasali. Keď som to tým istým ľuďom spomenula teraz, mnohí ostali ticho a iba nadvihli obočie. Ja vás sledujem dlhšie a mne sa zdá, že vy ste vo svojich vyjadreniach pevná. Pramenia z vášho vnútra. Ako sa pozeráte na nálepkovanie ľudí v dnešnej dobe a čo sa to s ľuďmi vlastne deje?
Sledujete „nálepky“, ktoré vám niektorí dávajú a dokáže vás to zraniť? Ako človeka, ale aj ako odborníčku?
V hre máme aktuálne rôzne agendy, ktoré sa šíria pomaly a plíživo. A niektoré aj ako lavína. Ľudia sú zahltení správami o vojne, energetickej kríze, možnom krachu ekonomiky, LGBTI… Vnímate to ako propagandy?
Ak sú to propagandy a naratívy, ako sa z toho nezblázniť? Ja za seba môžem povedať, že je tu požiadavka hlavne z masmédií a „elít“, ktoré sú pri moci na istú formu autocenzúry. Teda, že existuje akési nepísané pravidlo, čo povedať, ale aj to, že koho sa možno či nemožno pýtať. Ako to vnímate vy?
Sú podľa vás niektoré tie agendy a propaganda nastavované tendenčne? Skrátka riešia sa „hlúposti“ a nepodstatné veci z hľadiska aktuálnej situácie… A za oponou prebiehajú iné procesy, ktoré nás môžu v blízkej dobe šokovať? Možno aj zničiť?
Vy ste v rozhovore pre rádio Universum povedali, že veľa ľudí si dnes privyklo vykonávať povely. Už ani neprotestujú. Upozorňujete však, že je to cesta k otroctvu. Ako vnímajú tieto vaše vyjadrenia vaši kolegovia a ako študenti? Dávajú vám spätnú väzbu?
Ako sa to dá napraviť? Aby sme v tom otroctve neskončili?
Často za posledné roky vnímam, že mladí radi poslúchajú, čo sa týka nariadení. Najmä ak tie nariadenia „elity“ postavia na poznatkoch vedy. Tam sa potom vinie akási úplná poslušnosť až oddanosť – napríklad slogan verím vede. Vyrieknuté to býva až povýšenecky. Veda ako taká je predsa ale postavená na neustálom spochybňovaní. Vedia mladí ľudia dnes rozlišovať a hľadať odpovede na horúce témy? Používať vlastnú hlavu?
Posledné dni mnohí tí, ktorí označovali ľudí, že sú nezodpovední či dezoláti začínajú vyzývať a stažovať si, že v ľuďoch sa vytratilo dobro. Doslova, že prestali sme sa mať radi. U nás napríklad novinári Závodský a Hríb, ktorí naozaj 2 roky priam štvali a hecovali heslá ako dezolát, nezodpovedný… Je možné, že tí, čo najviac hecovali a rozdeľovali sa chcú zbaviť viny a vlastne akože milou rečou v podstate otáčajú kurz?
Prežiť toto celé podľa mňa môže iba psychicky odolný jedinec. Aké techniky používate, resp. odporúčate používať?