fbpx
Anita Kardum: Každý by mal občas vysýpať smetie z duše
Domov / INŠPIRATÍVNE PRÍBEHY / Anita Kardum: Každý by mal občas vysýpať smetie z duše

Anita Kardum: Každý by mal občas vysýpať smetie z duše

Kto ju pozná, vie, že Anita Kardum je stelesnením obrovského zdroja energie. Neustále v pohybe. Neustále na cestách. V rámci svojej práce v cestovnom ruchu sa dostala na miesta, kam väčšina z nás zavíta maximálne prstom na mape. Obklopená svojou veľkou rodinou, vždy ochotná pomôcť, vypočuť. Až prišla únava a pocit prázdnoty.

Vtedy sa rozhodla naplniť si aj svoju druhú časť osobnosti, tú pokojnejšiu. Tesne pred 40 – tkou sa vydala na cestu sama k sebe. Stále zostáva aktívna v cestovnom biznise, no zároveň ako profesionálny business kouč pomáha ľuďom nachádzať význam a smer ich vlastnej cesty.

Čo pre teba znamená cestovanie?

Vášeň a prácu. Väčšinu môjho života pracujem v cestovnom ruchu. Začínala som klasicky, ako delegátka a prešla si rôzne pozície. Dnes? Hm … zjednodušene povedané, som niečo ako nákupca a kontrakt manažér. Dynamická, intenzívna, kreatívna a pre mňa aj po veľa rokoch krásna práca. Veľa cestujem, veľa ľudí stretávam, veľa rozprávam a vyjednávam. Jedna časť môjho JA toto miluje. Ten pocit, keď si vyhliadnem destináciu alebo hotel a po niekoľkých kolách vyjednávania a presviedčania ich prinesiem na náš trh, navyše aj za “slovenské ceny”, je fantastický! Zbožňujem pozorovať mentalitu iných národov, ako uvažujú, jednajú. Vieš, čo je najviac super? Keď sa mi podarí dať to do roviny, že oni vlastne potrebujú nás. Bože, verím, že toto nikto z nich nečíta! ;))

Pamätáš si na svoju prvú destináciu?

Jasné, aj keď na Slovensku žijem už vyše dvadsať rokov, pochádzam z Chorvátska, mojim rodiskom je Šibenik. Keď som sa hlásila na vysokú školu, moja krajina bola tesne po vojne. Škody na ľuďoch, majetku aj vitalite krajiny boli enormné, preto aj výber odboru bol, aký bol. Rozhodla som sa pre politológiu a európske štúdie. Naivne som si myslela, že takto Chorvátsku pomôžem. Po čase, ako som tam robila delegátku, som pochopila, že najefektívnejšie bude do krajiny priviezť peniaze. A cestovný ruch je na to ako stvorený. Raz mi jeden albánsky obchodný partner povedal, že tým, že do krajiny prinášame peniaze, prinášame tam aj mier.

 Ste veľká rodina. Ako ste dokázali všetko skĺbiť, zladiť?

S mužom pracujeme aj cestujeme spolu. Inak by to asi ani nešlo a doteraz nám to takto vyhovuje. Veľmi sa dopĺňame a ťažko oddeliť, čo je moja a čo jeho práca. Má to ešte jeden veľký, zaujímavý benefit. Často s nami totiž cestujú aj naše štyri deti. A keď sa na stretnutí, na ktorom sa dohaduje kontrakt, objavíme my dvaja, s nami dve batoľatá, čo sú naše dvojčatá a dve zvedavé dievčatá, staršie dcéry, je to celkom vtipné. Našťastie, máme podporu majiteľov firmy, aj obchodných partnerov. Kým prinášame obchodný úžitok všetkým zúčastnených, je to v poriadku.

Čo ťa “preklopilo” ku koučingu?

Uvedomila som si, že v cestovnom biznise som dosiahla naozaj veľa a v rámci firmy už nie je veľmi kam rásť. Moja energia  potrebuje nové podnety, možnosti a výzvy. Začal mi chýbať akýsi hlbší zmysel, osobné naplnenie v síce fantastickom, ale pre mňa osobne trochu prázdnom svete. Potrebujem byť užitočná. Odjakživa ma fascinujú ľudia, ich zmýšľanie a prežívanie. Fungovanie mozgu z pohľadu neurovedy, ako cíti srdce a vníma duša. Doteraz to bolo moje hobby. Mala som asi 35 rokov a pocítila som akoby prázdnotu. Odpovede som hľadala v knihách, od psychológie až po skriptá klinických psychických porúch ;)) Až prišla naliehavá túžba s tým niečo aj konkrétne spraviť. Absolvovala som prvé výcviky a začala napĺňať ďalšiu časť samej seba. Na prahu 40tky som si urobila veľmi dobre.

Čiže koniec cestovaniu?

Presne tieto otázky som dostávala od ľudí z okolia. Neustále sa ma pýtali, kedy už skončím s cestovným ruchom, nebolo to príjemné, vnímala som to ako obrovský tlak. Jeden večer som si povedala, že Anita, a prečo by si si mala vyberať? Prečo by si nemohla prepojiť oboje? Veď miluješ obe profesie a obe polohy samej seba. Dynamickú a kreatívnu a aj pokojnú a načúvajúcu. A tak dnes, už ako 40+, tvorím svoju novú cestu.

Dnes, kedy je koučom pomaly každý tretí, nie je jednoduché nájsť človeka, ktorému sa dá zveriť s dôverou do rúk. Aký má byť dobrý kouč?

Pre mňa bol kľúčový výber akreditovanej inštitúcie a Business coaching college spĺňal moju predstavu. Naviac, Denisa Kmecová a Zuzana Karpinska a ich college mali fantastické referencie. Dnes môžem povedať, že boli ďaleko lepšie, než som čakala. Mám za sebou výcvik business couchingu a na tom staviam ďalšie moduly. Momentálne som vo výcviku systemický koučing a mám v pláne niekoľko ďalších. Skvelé je, že sa to celé prepája a prehlbuje a tak s klientom každým dňom môžem efektívnejšie pracovať.

Čo mi dokáže ponúknuť dobrý kouč?

V dnešnom svete je ľahká dostupnosť informácií, čo istým spôsobom ochudobňuje našu schopnosť sústrediť sa. Potrebujeme si rozumieť, vrátiť sa k svojim hodnotám, vnútornému životu, počúvať intuíciu. Dobrý kouč je aktívny poslucháč a na tejto ceste sprevádza klienta. Nie iba svojimi poznatkami a poznaniami, ale primárne aktívnym načúvaním a vnímaním aj reči klientovho tela. Pomocou správnych otázok a rôznych techník asistuje klientovi v hľadaní jemu vlastných riešení a odpovedí. Dobrý kouč nesúdi a v dôvernej atmosfére sa dokáže dostať k jadru veci a nastaviť tak klientovi zrkadlo. Vie byť nápomocný pri hľadaní zmyslu bytia. Čo v konečnom dôsledku prináša také radostnejšie existovanie, v pravde, bez ilúzií. Myslím si, že mnohí ľudia vedia veľa. Majú načítané množstvo motivačnej literatúry. Len nevedia, ako na to. S koučom sa omnoho ľahšie kráča

Prešla si si aj ty osobným koučingom? Rozobral aj teba niekto “na drobné”?

Áno. V rámci výcviku sme riešili aj svoje osobne témy a mnoho vecí si v sebe “upratali”. Výcvik mi pomohol v uvedomení si, kto som, čo potrebujem a čo chcem. Naučil ma lepšie načúvať ľuďom. Bývala som totiž celkom hlučná a plytvala slovami. Temperament mi zostal, len ho už lepšie používam. Naučila som sa problémy rozkúskovať na menšie časti a tak zvládnuť aj veľké prekážky. A pomohol mi prijímať neúspechy ako čiastkovú záležitosť na dlhodobej ceste. Je to pomalé seba uvedomovanie a učenie sa žiť. My ľudia máme totiž tendencie očakávať okamžité výsledky. Aj pri osobnej tranformácii. No práca na sebe je dlhý proces. Pri koučovaní klientov neustále prebieha aj veľa vnútornej práce a je nevyhnutné, aby kouč rozumel sám sebe a cítil sa v sebe a so sebou dobre.

 Čo riešia najviac tvoji klienti?

Rôzne témy. Zaujímavé je, že klienti, ktorí prichádzajú riešiť pracovné a biznis témy zistia, že ich brzdí niečo úplne iné. Chodíme na pravidelne zdravotné prehliadky, ale o vnútro sa málokedy staráme. Starať sa o duševne zdravie je rovnako dôležité, ako starať sa o telo. Nie je to len o tom, že kouča vyhľadám, keď už mám problém. Z času na čas je fajn zamyslieť sa nad sebou a potom v prítomnosti kouča aj nad tým, ako sa cítim a prečo sa tak cítim. Preventívne vysýpať smetie.

Ktorú otázku by si mi položila ako prvú, ak by som ťa navštívila?

Akú si dnes mala cestu sem ku mne? Znie nevinne, že?;)

Kde seba vidíš o päť, desať rokov?

Momentálne žijem dneškom, dynamickým cestovným ruchom a koučingom. Mám odvážny plán, časom sa venovať aj pro bono práci, mám totiž darom manžela, správneho chlapa, čo mi je oporou a inšpiráciou a naše deti. Chcem sa o to deliť, ako sa len dá. Nedávno má šokovala informácia, aké veľké percento detí z detských domovov po jeho opustení veľmi rýchlo končí na ulici a na drogách. Myslím, že koučingom v kombinácii s mentoringom môžem týmto mladým ľuďom pomôcť hľadať zdroje sily v nich samých. Možno lepšie zvládnu nástrahy života, porozumejú sebe a budú chcieť od seba a života viac. Tieto deti majú veľmi chabé korene a my ľudia potrebujeme niekam patriť. V prvom rade sami k sebe.

Rozhovor pripravila: Oľga Viestová