fbpx
Andrea Trávničková: Ľudskosť sa nedá nahradiť ničím
Domov / ZAMYSLENIA / Andrea Trávničková: Ľudskosť sa nedá nahradiť ničím

Andrea Trávničková: Ľudskosť sa nedá nahradiť ničím

Zvláštny zážitok som dnes mala: stretla som sa s kultúrou, modernou, premyslenou, premakanou do posledného detailu.

Najmodernejšia forma kancelárií – samozrejme open space. Nikto nemal svoje miesto, každé ráno si ľudia sadajú za iný stôl, na inom poschodí. Žiadne osobné veci na pracovisku. A keď píšem žiadne, myslím tým ŽIADNE.

Firma má relax zóny, mini kaviarničky. Sú rozmiestnené kade – tade po X poschodiach. Ďalej kuchynky, nespočetne veľa zasadačiek, miesta pre jednu osobu, kam sa človek môže zatvoriť, ak vraj chce mať kľud . Samozrejme, že je tam ako v akváriu. Dokonca tam majú miestnosť, v ktorej sú boxy na spánok – vzduch v  jednej z nich  bol tak príšerný, že to evokovalo skôr večný spánok. 

Rozprávajúce výťahy, VŠADE šedé steny – 50 odtieňov sivej v tomto kontexte dostalo celkom iný význam.

Majú dokonca miestnosť pre mamičky s deťmi, aby mamičky na materskej nestratili kontakt s kolegovcami. A hlavne, aby sa s kočíkmi nemotali po tej dokonale neosobnej budove. Ľudia, ktorí si ulovili pracovný stôl a sedia vedľa seba sa medzi sebou nerozprávajú – oni si skypujú. Fakt. Sedia vedľa seba a komunikujú spolu cez skype.

Korunu tomu všetkému nasadili všadeprítomné skrinky s číslami. Každý človek mal svoje číslo, svoju skrinku so svojim číslom a v tej skrinke “žije” – teda sorry, v tej skrinke má svoj počítač, klávesnicu, myš. Možno nejaký odvážlivec mal v tej skrinke čo ja viem – vlastnú ceruzku, alebo nedajboh šálku. Či to bolo nešťastne zvoleným fontom písma, alebo tým, že ma už vážne obchádzali mdloby, ale jediné, čo vo mne tie skrinky s číslami vyvolali, bola myšlienka na strašnú dobu, v ktorej ľudia dostávali čísla. Mali ich vytetované na koži, nie na skrinkách.

Dnes som mala pocit, že hranica medzi skrinkou a kožou je bolestne tenká a stráca sa.

Lebo keď sú ľudia iba čísla, niečo je vo veľmi veľkom neporiadku. Fatálnom. Vonku dnes podvečer bola riadna kosa a s tým vetriskom to bola zima ako vyšitá. Ale nemohla prekonať ultrachlad, ktorý v dokonalom svete budúcnosti tiahol zo všetkých tých šedých stien a očíslovaných skriniek. Ľudskosť sa nedá nahradiť ničím. Nikdy som nevidela pokope toľko neprítomných ľudí. Matrix.

Andrea Trávničková

Mohlo by vás zaujímať…

Soňa Borušovičová: Záhrada v mojej hlave

Je skoré ráno. Tlačím vozík po hobby markete, aj keby som práve teraz radšej spala. Ale nespím, lebo sme sa tak s mamou dohodli. Včera sme boli v tomto istom hobby markete…

Martin Miler: Šibačka

Aj vtedy, dávno, existovala Veľká noc. Zvyčajne sa jej tak nehovorilo a už vôbec sa nehovorilo o nejakom zmŕtvychvstaní. Hovorilo sa tomu sviatky jari. Názov sa zmenil, ale ľudové tradície…

Katarína Serinová: 4 dni v Pafose

Cestovanie je dnes veľmi dostupné a v závislosti od destinácie nemusí byť ani finančne náročnou záležitosťou. Tie krásky, ktoré cestujú single mi isto dajú za pravdu, že neexistuje lepší spôsob, ako spoznať miesto,…

Martin Kasarda: Svätý Ziggy Stardust

David Bowie už tri roky býva v muzikantskom raji. Ale jeho muzika, občas radostná, často osamelá, depresívna, tanečná i meditatívna, ale hlavne osobitná, je tu stále s nami. Svet populárnej kultúry by bol…

Hanka Fúsková: Elegantný vek a trapasy

Netvrdím, že by sa nám trapasy inokedy nestávali, ale v elegantnom veku majú výnimočné čaro. Na mnohé dokážeme zabudnúť hneď, ako ich v zdraví a elegantne prežijeme. Ale sú také, ktoré nás rozosmejú…

Lucia Čopíková: Ženy vs. pivo

Ženy v mojom okolí pivo nepili. Aspoň čo si pamätám. Moja starká kupovala starkému pivo vždy, keď išla na nákup, hoci sama ho nikdy nepila. Mamu som tiež nikdy pivo piť…

Autorské čítanie + autogramiáda Gamblerky v Senci

Niektoré akcie sú pompézne a iné skôr komorné. O to silnejšie. Minulý týždeň sme zorganizovali autorské čítanie spojené s autogramiádou knihy Gamblerky. V príjemnom prostredí kaviarne Antikvariát spovedala spisovateľka Monika…