Pani skoro dokonalá, alebo čože je to 40tka, 50tka, 60tka

Andrea Očko Gallen: Vážme si to, čo máme

Facebook ma prezradil. Nedávno som oslávila svoje okrúhle narodeniny a on do sveta vytrúbil to číslo, ktoré som nevedela prežuť už dva roky pred tým. Ani teraz ho ešte neviem vysloviť v súvislosti s mojím vekom. Keď sa ma na to niekto, disponujúci nehoráznou drzosťou, opýta, koketne sa usmejem a poviem, že na to, aby som prezradila svoj vek si musím dať aspoň dva štamperlíky.

Keď prišiel deň D, zavrela som sa v kúpeľni a skúmala jeho dôsledky vo veľkom zväčšovacom zrkadle. A samozrejme, že som našla všetko to, čo som hľadala. Vrásky, ešte aj v uchu, ovisnuté líca, aj obočie mi pripadalo nejaké menej husté, alebo čo. A tak ďalej. Jednoducho som si povedala, že s týmto číslom končí môj doterajší život. Nikto sa už za mnou neobzrie na ulici, nikto už so mnou nebude počítať v pracovnom živote. Ešte si nebola „in“ a už si „retro“, ironicky som citovala niekoho, kto to asi tiež zažil na vlastnej koži a v duchu som sa zaradila pod hlavičku „senior“. Reakcie okolia na seba nenechali dlho čakať.

Kým sa nazveš, tým sa staneš

Priateľka, ktorá sedela pri mne v divadle, síce v tme, ale príliš blízko, mi povedala, že teda už by bolo potrebné niečo podniknúť s mojou vizážou. Teda naozaj nič v zlom, ale pozná jednu lekárku, ktorá robí s botoxom naozajstné zázraky. Smiech z veselohry mi zamrzol na perách a dobrá nálada sa mi vytratila zo života. Začal sa môj nerovný boj s časom, s dokonalosťou, s mojou osobnou designovou váhou v kúpeľni, s kalóriami, s kozmetickými prípravkami, so šatníkom, s manželom, s príliš krátkymi rukami na oddialenie novín s rozmazaným textom a s celým svetom.

Až kým som sa nestretla s Máriou

Narazili sme do seba v supermarkete, kde som hľadala všetko, čo nemá žiadne kalórie, hladná ako vlk a nahnevaná na celý potravinársky priemysel. Nespoznala som ju, ale ona spoznala mňa. Sme rovesníčky, spolužiačky a môj skúmavý pohľad sa posúval od jej účesu – teda nič moc, cez vpadnuté líca a vrásky na krku, útle plecia, až po tenisky a porovnával a vyhodnocoval.Určite fajčí, preto tie hlboké vrásky okolo úst. Má síce menej kíl, ale zostarla. Ale ten štíhly driek, to by som brala. 

Vymenili sme si pár zdvorilostných viet, pospomínali školské časy a keď som už tretiu vetu začínala slovom „pamätáš?“, prerušila ma.

„Prepáč, ale ponáhľam sa do nemocnice. Na chemoterapiu.“

V mojom vnútri sa rozhostilo ticho. Pozerala som do jej milých očí cez svoje slzy. Zrkadlili mi všetko, čo som doteraz nevidela. To, čo bolo zatriedené do škatule s názvom Samozrejmosť.

A tak som ju otvorila. Prekvapilo ma, aká bola veľká. Nemohla byť menšia, pretože by sa do nej nezmestilo všetko to, čo tvorilo môj dokonale nedokonalý úžasný život.

O pár mesiacov neskôr

Ponáhľala som sa na vlakovú stanicu. Po noci strávenej za počítačom, mi kruhy pod očami siahali snáď až po bradu. Rýchlymi dlhými krokmi som sa snažila dobehnúť tých „päť minút“, ktorými som chcela okabátiť drnčiaci budík aj samu seba, a ktoré mi určite budú chýbať, aby som stihla vlak. Bola som rada, že som učinila zadosť ústnej hygiene, nieto ešte nebodaj líčeniu. Ďakovala som vesmíru za vynález gumičky do vlasov, ktorá dokázala bez hrebeňa vyčarovať z mastných vlasov celkom elegantný drdol.

Zrazu som si všimla skupinku mladých mužov, ako sa za mnou obzerajú a jeden z nich mi dokonca zakýval. Usmiala som sa na nich, zakývala a v duchu som ďakovala futbalovým tréningom za dokonalý šprint, vďaka ktorému som naskočila na vlak v naozaj poslednej sekunde. Vyrovnávajúc kyslíkový dlh, som nahmatala telefón, kde ma už čakala správa.

„Mami, práve si stretla mojich spolužiakov. Písali mi, že si super cool!“

Skoro všetky osoby v tomto príbehu sú vymyslené a akákoľvek podobnosť nie je náhodná.

Andrea Očko Gallen

Mohlo by vás zaujímať