fbpx

Možno je užitočnejšie včas odísť, ako sa podieľať na niečom, s čím nesúhlasíte.

Obrázok: Mirka Sujová Boleslavská

Človeče, nehnevaj sa…

„Pán Ježko, kam zase utekáte?” zvolá sestra na staršieho pacienta unikajúceho z oddelenia.

„Pán má zaujímavé priezvisko a jeho vnímanie reálneho sveta je už veľmi individuálne. Má pokročilé štádium Alzheimerovej choroby,” informuje ma vrchná sestra. Prihlásila som sa na prax do liečebne pre dlhodobo chorých, ako absolventka vysokej školy v odbore sociálna práca.

Na druhý deň ponúknem pánu Ježkovi obrázok, aj s farebnými ceruzkami. Naznačím mu pár pohybov ceruzkou a už pokračuje v činnosti sám. Tvorivá aktivita zaberá. Pokúšam sa osloviť aj iných pacientov. Sústredíme sa v malej miestnosti, kde nahlas čítam rozprávkové príbehy, povesti, a občas si aj zaspievame.

Činnosť a takto smerovaná pozornosť je pre ľudí s Alzheimerovou chorobou účinná. Po oslovení sami vstávajú z postelí a vzájomne sa obohacujeme. Ja rozdávam nápady a oni sa odvďačia svojím pokojom a zotrvaním na oddelení.

Sociálna terapia sa začína oslovením pacienta ešte na lôžku, zistením údajov o zdravotnom stave, o jeho záujmoch a potrebách.

Po rozhovore s ním si terapeut môže naplánovať aktivity, na ktoré bude pacient pozývaný, či už do spoločenskej miestnosti, alebo individuálne pri lôžku.

Sociálna terapia sa stáva dôležitou súčasťou starostlivosti o pacienta v liečebni, ako aj na oddelení paliatívnej starostlivosti. A to aj formou citlivých rozhovorov pri lôžku zomierajúceho, poprípade splnením jeho prianí.

Zastávala som rolu sociálnej terapeutky jedenásť rokov.

Často vídame zábery zo sociálnych zariadení, kde sedia obyvatelia domova za jedným veľkým stolom, na ktorom je konvica s čajom a nejaké knižky, skladačky a pomôcky.

Poznám tento pohľad na starkých, pretože som sa s nimi ocitla na spoločnom parkete v nejednej spoločenskej miestnosti. Otázka znie, či sú v tej miestnosti doborovoľne.

Na jednej strane je záujem personálu, aby boli obyvatelia mimo izieb a zamestnávaní činnosťou. Častokrát je to aj prianie rodiny, aby ich otecko alebo mamička nezostali osamote. Ale na strane druhej je prežívanie samotného človeka.

V jedno dopoludnie bolo naplánované predstavenie so speváčkou.

Opatrovateľky mi ochotne priviezli pacientov vo vozíčkoch do spoločenskej miestnosti. Všetci obyvatelia boli vopred oslovení a motivovaní k programu. Až na jedného. Mal silný kašeľ a jeho zdravotný stav nasvedčoval tomu, že by bolo najlepšie, keby zostal v izbe.

Ale nie. Dostala som informáciu, že pán musí byť v spoločnosti s ostatnými. Tiekli mu sliny z úst a jeho kašeľ bol taký silný, že mu občas vyletela protéza až na zem.

Bola to nepríjemná situácia. Nielen pre ľudí, ktorí boli v dobrej zdravotnej i duševnej kondícii, ale aj pre samotného pána.

Myslím si, že každý z nás, kto sa necíti dobre, je radšej zalezený v kúte svojej komnaty, než v spoločnosti. Ale ako čerstvá zamestnankyňa v skúšobnej dobe som si netrúfla odporovať.

Sociálna terapia je aj o vnímavosti, empatii a súcite k človeku.

Už záleží na každom terapeutovi, aký systém zvolí, a aký rešpekt si získa medzi kolegami.

V liečebni pre dlhodobo chorých, kde som pôsobila jedenásť rokov, sa zmenilo vedenie, a tým aj podmienky na efektívne vykonávanie práce sociálnej terapeutky. Pacientov som prestala oslovovať a motivovať pred príchodom do spoločenskej miestnosti. Boli privezení podľa harmonogramu na lístku, ktorí odsúhlasili zdravotní pracovníci na rannej porade.

Ako terapeutka som sa pravidelne začala stretávať s prekvapenými ľuďmi, ktorí vôbec netušili, kam ich doviezli.

Bola som nútená improvizovať ako herec na scéne, keď zabudne text. Bez prípravy na program, bez znalosti duševného a zdravotného rozpoloženia prichádzajúcich pacientov. Ťažkú situáciu často zachránila teplá čierna káva, ktorá sa stala súčasťou programu.

Spoločenská miestnosť sa zmenila na stonajúcu čakáreň so znechutenou terapeutkou, ktorá bola donútená svoju činnosť v zariadení ukončiť.

V miestnosti, žiariacej farbami, bola práca bez empatie k človeku, bez vnímania jeho bolesti a potrieb neúčinná, až ubližujúca.

Možno je užitočnejšie včas odísť, ako sa podieľať na niečom, s čím nesúhlasíte.

*Paliatívna starostlivosť sa poskytuje človeku, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou v pokročilom alebo terminálnom štádiu.

Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh z prostredia hospicu a domova seniorov:

Za dverami liečebne, r. 2019

https://elist.sk/kniha/za-dverami-liecebne/

Pripravovaná kniha: Zo zápisníka terapeutky.

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová