Názor, že život môže byť dokonalý a bez stresu, vás iba vystavuje ešte väčšiemu stresu. Ako zvládať stres?

Ako zvládať stres a záťažové situácie – PhDr. Dana Rosová, PhD.

Stres v akejkoľvek podobe pozná každý, je súčasťou nášho života. Keď sa človek ocitne v strese, celý organizmus sa nasmeruje, aby sa s ním nejako vyrovnal. Stres je odpoveď organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž (príjemnú aj nepríjemnú), ktorá sa naň kladie.  Vyvoláva poplach a zároveň mobilizuje všetky sily na zvládnutie záťaže. Tým výrazne odčerpáva zásoby životnej energie, čo nás môže veľmi oslabiť a spôsobiť výrazné až nezvratné negatívne zmeny v našom telesnom, emocionálnom, duševnom a sociálnom fungovaní.

Vyvolávačmi stresov sú rozličné ťažko zvládnuteľné životné okolnosti.

Môžu nimi byť náhle krátkodobé otrasy (prekvapenie, zľaknutie, smutná správa), ale aj dlhodobo pôsobiace záťaže (strata životného partnera, neúspechy v práci, rozpory v partnerských alebo  pracovných vzťahoch, ťažká choroba, strata zamestnania…).

Ako zvládať stres? 

Dlhodobý nezvládnutý stres môže mať  fyzické, emocionálne, duševné a sociálne následky. Zvyčajne sú zmiešané, keďže stres postihuje celého človeka. Ovplyvňuje schopnosť vnímania a riešenia problémov, vplýva na medziľudské vzťahy, na pracovný výkon, v duševnej oblasti môže zmeniť názory človeka na život, ovplyvňuje citové prežívanie, vplýva na vznik telesných, duševných porúch a ochorení: napríklad riziko infarktu, mozgovej príhody, choroby tráviaceho ústrojenstva, poškodenie nervového systému, oslabenie imunity – znižuje sa odolnosť voči chorobám, zvyšuje sa riziko vzniku rakovinových ochorení i psychických porúch.

Samotné prejavy stresu človek prežíva v troch rovinách:

1. subjektívne prežíva nepríjemné emočné napätie: napríklad úzkosť, nervozitu, podráždenosť, pocit beznádeje, skľúčenosť…;
2. fyziologické zmeny v organizme: zrýchlená činnosť srdca a pulzu, zvýšenie krvného tlaku, zvýšené potenie, bolesti hlavy…;
3. zmena správania: prejavy agresie, narušená komunikácia, rýchle hovorenie, prudká gestikulácia, blokády pamäti – neschopnosť nájsť slovo, roztržitosť, neschopnosť odpočívať, strata zmyslu pre humor, znížená schopnosť riešiť každodenné povinnosti, nedostatočná koncentrácia, nervózne a prehnané reakcie na hluk…

Podstatou zvládania stresu je dostať ho pod kontrolu, naučiť sa adekvátne zvládať záťažové situácie.

Ak sa vyskytne problém a nie je v našich silách ho riešiť, či zmeniť vonkajšie okolnosti, ktoré ho vyvolávajú, treba zmeniť svoj postoj – urobiť vedomé rozhodnutie s problémom žiť, prijať skutočnosť, že situáciu nie je možné zmeniť. Prijať túto skutočnosť vôbec nie je ľahké. V praxi to znamená vytvoriť si plán možných stratégií zdravého vyrovnávania sa s neriešiteľným problémom, ktoré nám pomôžu vyrovnať sa so záťažovou situáciou tak, aby nás nepohltila. Alebo celkom nás nezničila. To nám pomôže odviesť pozornosť od aktuálneho problému, pomôže „zmeniť myšlienky“.

Odporúčam stretnutia s priateľmi, pravidelnú fyzickú aktivitu, športovanie alebo fyzickú prácu, zmenu záťažového prostredia – oddych na dovolenke a podobne.

Rady, ktoré pomôžu lepšie zvládať stres

• Názor, že život môže byť dokonalý a bez stresu, vás iba vystavuje ešte väčšiemu stresu, ak život nie je podľa vašich predstáv. Treba brať život taký, aký je. Teda prijať skutočnosť, že život to nie sú len radostné, šťastné a bezstarostné chvíle, ale aj starosti a opakované riešenie problémových situácií a niekedy aj znášanie bolesti.

• Svojmu stresu uľahčíte, ak požiadate o radu, pomoc vašich blízkych alebo príslušného odborníka (lekára, sociálneho poradcu, psychológa…). Niektorí ľudia veria, že zvládnu problémy bez cudzej pomoci. Ak je však stres, ktorý pociťujete príliš silný alebo trvá príliš dlho, nie ste schopní zvládnuť ho sami. Keď viete, čo od druhých potrebujete a máte odvahu ich o to požiadať, tak to urobte – uľahčíte tak svojmu stresu. 

• Keď pociťujete stres, pýtajte sa sami seba: Ako sa môžem práve teraz uvoľniť, odreagovať? Je dobré poznať a používať techniky, ktoré uvoľňujú stres ako napríklad zhlboka dýchať (z hĺbky brušnej dutiny sa pomaly nadýchnuť, potom pomaly vydychovať a uvoľniť napätie aj strach); urobiť si malú prestávku; vyložiť si nohy a počúvať hudbu; vychutnať si šálku čaju; na chvíľu sa prejsť; byť s ľuďmi, ktorý vnášajú do vášho života radosť, dobrú náladu…

• Identifikujte zdroje stresu

Toto je najdôležitejší krok  vo vašom boji proti stresu. Sadnite si na 10 minút a porozmýšľajte, čo vo vás vyvoláva nadmernú nervozitu a nepríjemné pocity. Ktorý človek, aktivita alebo udalosť vás znervózňujú? Keď si to všetko dobre premyslíte, napíšte si zoznam 10 NAJ, ktoré by ste chceli eliminovať. Ak ich aj nedokážete úplne vypudiť zo svojho života, nájdite spôsoby, ako zminimalizovať ich dôsledky.

• Eliminujte zbytočné záväzky

Všetci máme vo svojom živote určité záväzky a povinnosti, ktoré nás určitým spôsobom obmedzujú. Či už ide o záväzky v práci, rodine,  krúžkoch, na internete a podobne.  Zvážte každý z nich, porovnajte, aký úžitok vám z nich plynie oproti úsiliu, ktoré musíte doň vložiť. Zredukujte ich a zbavte sa tých, ktoré vás najviac stresujú.

• Obmedzte činnosti, ktoré vás oberajú o energiu

Ak ste dôkladne rozanalyzovali situácie vo vašom živote, objavili ste čo, alebo kto, vám spôsobuje nepríjemné pocity. Mohli ste si všimnúť aj činnosti, ktoré vás oberajú o životne dôležitú energiu a entuziazmus. Určité činnosti vás stoja viac námahy, prinášajú menší úžitok v porovnaní s  inými. Snažte sa ich objaviť, následne ich obmedzte a  získajte viac energie.

–  Vyhýbajte sa ľuďom, čo vám znepríjemňujú život

Ak sa na chvíľu zamyslíte, verím, že dokážete identifikovať každého človeka vo vašom živote – či už je to nadriadený, kolega alebo kamaráti, ktorí vám spôsobujú nepríjemné situácie. Mohli by ste sa im postaviť, vykričať si váš názor, pohádať sa, ale to by vám  z dlhodobého hľadiska nepomohlo. Jednoduchá rada znie: obmedzte s nimi kontakt  na minimum.

–  Buďte vďační

Vždy sa nájde niečo, za čo dokážete byť vďační. Cieľom je myslieť pozitívne, eliminovať negatívne a pochmúrne nálady, obrniť sa voči stresu. Oceňte priateľov, samých seba alebo len pekné počasie. Snažte sa myslieť pozitívne. Buďte vďační za ľudí, ktorí vás robia šťastnými. Prejde deň, týždeň, uplynie mesiac a pocítite, že takéto myšlienkové pochody dokážu dokonale zmeniť váš pohľad na život.

• Regenerácia „za chvíľku“

Zamyslenie na záver:

Predstavte si, že ste sa zobudili, a prvá myšlienka, ktorá vás napadne, bude zameraná na všetky tie nepríjemné veci, ktoré musíte stihnúť počas nadchádzajúceho dňa. To predsa nemôže priniesť nič dobré! Ak sa však zobudíte s pocitom vďaky za nové ráno, s pocitom vďaky za možnosť zažiť niečo nové, určite  sa to prejaví aj na vašej nálade počas celého dňa.

PhDr. Dana ROSOVÁ, PhD.

Počas celej profesionálnej kariéry sa venuje poradenstvu deťom, mládeži, rodinám, sociálne znevýhodneným, rizikovým skupinám. Je odborníčkou v prevencii sociálno-patologických javov,  autorkou a lektorkou programov pre deti, mládež, rodičov, pedagógov. Vedie sociálno-psychologické výcviky. Vyjadruje sa k aktuálnym témam, publikuje, s obľubou píše aj knižky pre malých čitateľov. Zdôrazňuje dôležitosť čítania pre deti od najútlejšieho veku. Vyzdvihuje význam emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania a inkluzívneho prístupu vo výchove, vzdelávaní i v poradenskom systéme. Pôsobila ako odborná asistentka na VŠ. Prednáša na medzinárodných vedeckých konferenciách, podporuje rôzne humanitné projekty, spolupracuje s mimovládnymi organizáciami /kontakt: discerevivere@gmail.com/ Je presvedčená o tom, že len to, čo robíme pre druhých má naozaj cenu…

Autorka monografií: Preventívny program pre žiakov s poruchami správania. Skúsenosti z realizácie programu; Prevencia v školských zariadeniach. Príklady dobrej praxe. Autorka vysokoškolských učebníc: Stratégia riešenia šikanovania v školách. Možnosti prevencie;  Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci.

Autorka knižných publikácií: Hurá, idem do školy!; Teším sa do 1. triedy!; a trilógie Dankine príbehy pre teba 1; Dankine príbehy pre teba 2; Dankine príbehy pre teba 3.