Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Žijeme v dobe, ktorá je príznačná neistotou. Možno si poviete, že taká je každá doba. Nuž. Je to na diskusiu… V každom prípade, asi pre každú dobu platí, že keď sa narodíme, existujú dve základné istoty. Musíme platiť dane a potom zomrieť…
Ani naši predkovia nemali na ružiach ustlané, a ak by sme mali zostavený rodokmeň, možno by sme z neho vyčítali mnohé veci, ktoré v nás kolujú. Lebo krv nie je mlieko.
Alica Jančoková sa venuje zostavovaniu rodokmeňov. Vedela by vypátrať aj vašich predkov? Aj na to som sa jej spýtala.
Alica, my sa poznáme z minulosti, ale už ubehlo veľa času. Stretli sme sa, keď si pôsobila v mediálnej agentúre, ale viem, že si predtým bola novinárka. Čo ťa viedlo k rodokmeňom – teda k ich zostavovaniu?
História mojej rodiny ma vždy zaujímala. Mama sa za slobodna volala Prokešová, takže sme predpokladali, že nejaký predok zrejme prišiel z Čiech, ale neskôr som mala vnútorný pocit, že máme v sebe aj niečo nemecké. Akurát som si nevedela predstaviť, že by som mala chodiť po farách a vybavovať si možnosť nahliadania do matrík. Zdalo sa mi to veľmi komplikované a časovo náročné. Pred siedmymi rokmi som však objavila americkú stránku familysearch, kde sú odfotografované matriky z mnohých krajín sveta.
Postupne sa dopĺňa stále novými a novými skenmi. Slovensko tým, že je malé, tam malo už vtedy zverejnenú veľkú časť cirkevných matrík. Okamžite som sa vrhla do bádania. Prvé hodiny boli ťažké, lebo som si musela privyknúť na staré písmo a niekedy aj „škrabopis“ zapisujúcich farárov. Ale úplne ma to pohltilo a odvtedy v starých matrikách trávim dlhé hodiny.
Podľa toho, čo som čítala, vypátrala si aj doteraz nezverejnené informácie o predkoch Arnolda Schwarzeneggera. Ako sa ti to podarilo? A čo ťa k tomu viedlo?
Spojenie mojich dvoch vášní – kinematografie a genealógie. Vždy som si rada prezerala americké webové stránky venované etnicite známych ľudí. V USA je genealógia veľmi populárna, pretože väčšina obyvateľov sú vlastne emigranti, ktorí prišli z iných kontinentov. Bavilo ma sledovať kto má akých predkov.
Napríklad Gwyneth Paltrowová pochádza po otcovi z rodiny židovských rabínov, ktorí pôsobili v Poľsku a Bielorusku. Potom som tam objavila, že spevák John Bon Jovi má babku Slovenku, je teda 25% Slovák. Slovenskú mamu Paula Newmana som podľa zverejnených informácií našla ako prvá v matrike v Humennom. Hrávam takú hru sama so svojim inštinktom, keď si tipujem, kto z celebrít by mohol mať predkov z našich končín.
Takže už dávnejšie som vedela, že Arnieho mama sa za slobodna volala Jadrny, čo je jednoznačne české priezvisko. Keď som teda v auguste čítala, že sa mu narodilo prvé vnúča, zase mi napadla mama Jadrny a chcela som sa na ňu bližšie pozrieť. Lenže na genealogickej stránke sa zrazu objavili nové informácie o akomsi Wenzelovi Machovi, ktorý mal byť Arnieho pradedko. Išla som sa teda pozrieť do matriky danej obce, aby som zistila viac.
No a postupne sa mi rozplietol príbeh nemanželského syna Kunigundy Schwarzeneggerovej, k otcovstvu ktorého sa priznal Čech Václav Mach. Z ďalších matričných záznamov som potom zrekonštruovala aj následný život Arnieho prarodičov. Bola to doslova „pecka“, lebo podľa správnosti, teda priezviska po prastarom otcovi, by sa Arnold mal vlastne volať Mach. Stále ma pokúša aj presný pôvod mamy Jadrnej, len tam chýbajú overené informácie.
Existuje síce jedno tvrdenie, že jej rodičia a prarodičia žili vo Viedni, a tých som v matrikách našla, ale nemám zatiaľ dôkaz, že práve tí spomínaní Jadrní patria k Arnieho mame. Ak by to však bola pravda, tak potom by aj obaja jeho prarodičia z maminej strany boli Češi a tá svetoznáma Štajerská jedľa, ako prezývajú v Rakúsku Arnieho, by mala z 30% český pôvod.
Svoj rodokmeň už asi máš zostavený. Na čo si prišla?
Svojim rodokmeňom som začala a mala som šťastie, lebo už prvá vetva rodiny Prokeš bola epická. Moji predkovia každých 100 rokov menili krajinu pôsobenia, takže som sa „nacestovala“. Bola to dynastia nemeckých mäsiarov zo severnej Moravy. Môj 6xpradedo opustil okolo roku 1730 hornatú rodnú hrudu a zakotvil v úrodnej rakúskej vinárskej oblasti pri Poysdorfe, kde sobášom s miestnou vinárskou devou založil novú mäsiarsku vetvu.
História sa opakovala o ďalšich 100 rokov, kedy odišli do sveta hneď traja bratia. Môj praprapradedo skončil na Záhorí, jeho bratia až v Budapešti. Zároveň sa s každým presunom do inej krajiny mierne modifikovalo aj priezvisko. Na Morave Proksch, v Rakúsku pribudlo „i“ Prokisch a na Záhorí sa „i“ zmenilo na „e“ Prokeš. V inej vetve mám zase rakúskych stavbárov, moravských tkáčov a slovenských pastierov. Pestrosť národností v našej stredoeurópskej minulosti ma fascinuje.
Dávajú rodokmene odpovede aj na niektoré často nezodpovedané otázky? Napríklad v oblasti povolania alebo chovania sa potomkov v istých zlomových situáciách?
Áno, až som sama niekedy prekvapená. Napríklad jeden z maminých bratov je majster mäsiar. Bez toho, aby sme čokoľvek vedeli o rodinnej histórii, nasledoval ju a vrátil sa k remeslu po 3 generáciách pauzy. Môj brat, vyštudovaný lesný inžinier a vášnivý poľovník, robí s mäsom ako malý boh a fantasticky pripravuje divinu. Bodaj by nie, keď má v sebe tých minimálne 300 rokov mäsiarskej histórie.
Nedávno som robila rodokmeň jednému známemu básnikovi, o ktorom sa všetci blízki a pamätníci vyjadrovali, že mal v sebe akýsi permanentný smútok. No a v rodokmeni som mu našla prababku, ktorá sa volala Traurich, po nemecky smutná. To ešte nebolo všetko, jej otec sa samozrejme volal Traurich ale mama mala priezvisko Smutný. Doslova.
Z takýchto momentov až mrazí. Básnikova prababka zostala s manželom žiť u svojich podľa priezviska dvojnásobne smutných rodičov a žiaľ, kliatba sa akoby naplnila. Pochovala 8 detí z 10, ktoré porodila. Som presvedčená o tom, že poznaním vlastnej rodinnej histórie dokážeme lepšie pochopiť sami seba.
Vieš pomôcť vypátrať predkov komukoľvek? Aký je proces?
Komukoľvek je silné slovo. V zásade potrebujem od rodiny vedieť meno, dátum a miesto narodenia predka, ktorý sa narodil pred rokom 1900. Ale veľa našich rodín nemá vôbec potuchy o predkoch vzdialených len dve generácie. Vždy sa snažím nájsť aj iné cesty, ako sa dopátrať k potrebným informáciám, keď to inak nejde. Napríklad cez cintoríny a údaje na hroboch. Potrebujem takzvane chytiť stopu a nájsť prvého predka v matrike.
Od tohto momentu môžem začať pátrať ďalej do hĺbky. Dopredu sa ale nikdy nedá povedať, ako ďaleko do minulosti sa mi podarí dostať. Stačí, že v matrike chýba niekoľko strán, alebo že farár písal nečitateľne, matrika sa mohla stratiť, alebo vyhorieť. Práve pre tú nevyspytateľnosť je celý proces pre mňa veľmi vzrušujúci, je to kombinácia sudoku a detektívky z reálneho života. A milujem pocit, keď ľuďom odkryjem ich vlastnú históriu, o ktorej nemali ani potuchy.
Čo môžu ľudia urobiť, ak ich táto možnosť zaujme? Dá sa u teba objednať? Predaj sa nám…
Mám na facebooku stránku Alica v krajine rodokmeňov, ktorú zapĺňam zaujímavosťami z môjho bádania, genealógie ako takej, aj histórie. Stačí sa na mňa cez ňu nakontaktovať a podrobnosti si doladíme osobne. Ono, každý rodokmeň je originálny a individuálny, nedá sa vopred predvídať, koľko času zaberie a teda aj ceny nastavujem až osobne. Pretože viem vyrobiť klasickú jednoduchú rodokmeňovú tabuľku ku ktorej prikladám aj výklad histórie rodu.
Ale rovnako viem ponúknuť veľký graficky vycibrený plagát s rodinnými fotkami, ktorý je vlastne takou kronikou rodinnej histórie na jednom mieste. Staré fotky majú úžasnú atmosféru a stali sa mojou novou vášňou. Tak si hovorím, že nás čaká ťažká jeseň a zima s mnohými obmedzeniami čo sa týka pohybu a cestovania. Ale cestu do vlastnej histórie nám našťastie žiadna komisia zakázať nemôže.
Rozhovor pripravila: Martina Valachová
Foto: archív Alica Jančoková
Alicu nájdete TU
Mohlo by vás zaujímať…
