Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
V lyžičke vody
*Príbehy a postavy z článku nie sú fiktívne. Mená a časové línie sú zmenené.
Za dverami bytov vašich susedov a známych sa odohrávajú príbehy, o ktorých častokrát nemáme ani tušenia.
Raz večer sa Anton rozhodol a pobalil všetky svoje osobné veci.
Kvety v kvetináčoch vyniesol na spoločnú chodbu, spoza zrkadlového rámu si vzal maminu starú fotku a zamkol byt. Odišiel s pár eurami, zanechal za sebou prácu v banke, mladú ženu a dve malé deti, ktoré boli v tom čase na liečení.
Obesil sa pri Smokovci, našla ho predavačka z miestnych potravín, v ruke mal maminu fotku a v kabáte list pre ženu a deti, ktorý obsahoval len 4 slová – Už som nevládal. Odpustite.
Jeho žene vzal exekútor byt a auto, pretože nevedela splácať hypotéku, teraz žije u svojej mamy, robí textilné zvieratká, predáva ich a z toho žije. Jej staršia dcéra je vrcholová športovkyňa a mladšia študuje druhú vysokú školu.
Mima si dala na seba to najkrajšie čo mala, potili sa jej ruky, rúž sa jej zdal byť už priveľa ale chcela aby ju ešte raz videl krásnu.
Učesala si vlasy dohora, to mal rád, ľahla si na posteľ a už iba čakala. Tabletky ktoré zmixovala s vodou a jahodovým džúsom urobili svoje a po chvíli zaspala. Umrela sama a vo svojej posteli, v 1-izbovom byte ktorý si kúpila na úver, keď prestala piť. Po 6 recidíve, po 8 liečení, už úplne čistá. Povedal jej že aj keď abstinuje, navždy je v jeho očiach postihnutá tým, ako žila kým ešte pila. Prikývla, rozumela mu.
Išla domov miešať jahodovochemický koktail, pretože pochopila že ona prekonala seba a svojich démonov, znova sa narodila, miliónkrát sklamala, opäť vstala, ale že to nikdy nebude stačiť, pretože v jeho očiach je už dávno mŕtva.
Jana s Petrom si dátum svadby naplánovali na september. Aby bolo ešte teplo ale aby to už malo jesennú atmosféru, padajúce listy a zemité tóny.
Leto pred tým prerobili kuchyňu a teraz začínali v kúpeľni. V to ráno sa dohodli že keď sa ona vráti večer z práce, sadnú si spolu za katalóg a nájdu spoločne farebný odtieň kachličiek. Cez deň jej volal že kúpil potraviny na večeru a že ide do Baumaxu hľadať tesnenie na vodovod, pár krátkych organizačných viet a praktické informácie. Večer sa vrátila do prázdneho bytu. Jeho veci, knihy aj fotky boli preč. Na stole nechal kľúče a odkaz, aby ho nehľadala. Nič viac.
Stála v byte kde bola zrazu príšerná zima, točila sa jej hlava a mala pocit že na ňu padajú steny. V noci mala silnú migrénu a o pár mesiacov prvý úzkostný záchvat. Keď začali padať na jeseň listy, prestala definitívne šoférovať pretože mala strach. Videla veci, ktoré nie sú a veľakrát počula spievať nejaké dievčatko. Žije sama, na invalidnom dôchodku, 37 ročná, vyzerá ako stará žena. Komunikuje, ale realitu vníma len okrajovo. Našťastie alebo bohužiaľ. Peter sa oženil s mladou Češkou, majú syna s mentálnym postihnutím, žijú v Austrálii.
Simone sa Saška narodila v auguste, jej muž ju opustil v apríli.
Po 11 rokoch spoločného života a po 8 rokoch manželstva mal jedno ráno v ich spoločnom byte pocit, že tento život nie je to, čo hľadá a najprv musí nájsť sám seba. Plakala, prosila, aspoň pre to dieťa… Poslal jej asi po mesiaci peniaze, niečo okolo osemsto eur a už ho nikdy nevidela. Ich dcéra ho dodnes hľadá podľa fotky, ktorú mame tajne vzala z police v šatníku. Mama tam má bruško, v ňom Sašku a on má na tom brušku položenú dlaň. Smejú sa. Saška má dnes 14 rokov a už šiesteho intímneho priateľa.
Mišin otec sa odsťahoval do Viedne, tretí krát sa tam oženil a splodil piate dieťa.
Svoju tretiu ženu už nebije, nemá už silu, zostarol a jeho najväčšou vášňou sú vláčiky. Kupuje ich, odkladá do škatule a posiela nevedno kam, na adresu, ktorú nie je ochotný prezradiť. Niekedy, keď v noci nemôže spať, plače v kuchyni za stolom, pri zhasnutom svetle. Starý, nešťastný muž, ktorý si uvedomuje svoje hriechy, ale nedokáže ich odčiniť. Vie, že by to bolo bolestivé a on by musel stáť zoči-voči svojim obetiam, to nedokáže.
30 ročnej Petre zomrelo dieťa, malo 2 a pol týždňa.
Petra potom ešte dva mesiace chodila darovávať materské mlieko do ružinovskej nemocnice, iným mamám, ktoré ho potrebovali. V priebehu šiestich mesiacov úplne ošedivela. Petra bola pred tým ľahká žena, šlapala na Krížnej 4 roky kým sa nezamilovala do Vlada a nesekla s tým. Navždy. Otehotnela, s Vladom sa tešili, pretože začali nový život. Vlado je právnik, má malý domček na predmestí zaťažený hypotékou. Doteraz sú s Petrou spolu.
Je len málo vecí, ktoré sú jasne čitateľné a jednoznačné, viditeľný povrch je veľa krát len špička ľadovca.
Za dverami bytov vašich susedov a známych sa odohrávajú príbehy, o ktorých častokrát nemáme ani tušenia.
Žite svoje životy, akoby bol dnešok tým posledným dňom a netrápte seba ani iných predsudkami a zažratým strachom z vlastného zlyhania. Popustite uzdu emóciám, plačte keď máte dôvod, ospravedlňujte sa, ak ste ublížili.
Nesúďte, a ak sa to čo i len trochu dá, odpúšťajte. Neviete aký život žije ten, ktorý ublížil.
Je jar a ja verím všetkým, čo začínajú znova. I keď možno po tisícikrát, ale s odhodlaním. Každé, i úplne malé zrnko piesku, raz môže byť celá púšť. A ak aj nie, tak nikto z nás nie je ten, kto môže bez hanby hodiť kameňom.
Ani ja , ani Vy.
Autorka je redaktorka a blogerka
