Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Život vo filme alebo film v živote?
Život vo filme alebo film v živote?„Toto je ako v nejakom filme,“ hovorievam často.
„Cítim sa ako v nejakej bláznivej komédii,“ hovorievam veľmi často.
Ako to vlastne je? Ovplyvňujú filmy náš život alebo filmy ožívajú vďaka našim životom?
Veď občas si tiež povieme: „Toto sa predsa môže stať IBA vo filme.“
Vôbec nie. V živote sa toho deje oveľa viac.
Toľko šialeností, bizarností, spletitých náhod, objavených súrodencov, incestov, výmen partnerov, záhadných zmiznutí, zázračných vyliečení, tajných lások, za jazdy odpadnutého kolesa z auta, ktoré na milimeter presne trafí motorkára idúceho oproti a trápno-smiešne kreslenie náčrtku tejto nehody pri vybavovaní škodovej udalosti v poisťovni. Muž, ktorý viackrát od viacerých neznámych, vo viacerých lokáloch a s následnými ospravedlneniami, dostal na držku omylom. Za nejakého dvojníka – provokatéra.
Stratený kamarát, po ktorom zostali len tenisky a podozrenie z únosu mimozemšťanmi. Situácie, keď sa zubárovi na vašom zube zlomí vŕtačka. Dvakrát. Keď pacient zachraňuje v ambulancii lekára. Keď zistíte, že vás partner/ka podvádza s vaším milencom/kou alebo keď v preplnenej krčme vypnú prúd a štamgasti potme pokračujú v hraní šípok. A tak ďalej.
V živote sa často dejú veci, ktoré nedokáže napísať ani ten najkreatívnejší a najgeniálnejší scenárista.
Keď som bola s mamou na cintoríne, pri každom hrobe mi vysvetľovala rodinné vzťahy. Kto je kto, kto s kým, prečo, ako, kto s kým nie, prečo, ako, načo, začo… Ľahké aj ťažké, úsmevné aj smutné, priame aj zamotané osudy našich predkov.
Osudy žien, ktorých muži odišli do Ameriky, osudy ich (ne)manželských detí. Osudy mužov, z ktorých jeden sa stihol oženiť, splodiť dieťa a odišiel. Druhý stihol len splodiť dieťa a odišiel. Ten druhý sa už nevrátil. Oženil sa a zomrel. Vraj ho žena zhodila zo schodov. Ten prvý sa vrátil. Ale nehnala ho domov túžba po rodine. Vrátil sa s inou ženou. A dej pokračoval, zamotával sa a zase rozmotával. Úplne ako v nejakej telenovele. V takej tej, kde vo chvíli, kedy je už všetko tak nejak správne, objaví sa iná žena, iný muž, narodí sa nemanželské dieťa, niekto dostane amnéziu, niekto sa rozpamätá, príde nejaký tajomný človek z minulosti, výpis z banky, exekútor, predvolanie na súd, a všetko je inak.
A tie ženy sa snažili prežiť, vychovávať deti, či už s otcami alebo bez. Čeliť predsudkom a odsúdeniu a prežívať tie svoje slovenské „telenovely“. Tie naše statky – zmätky, tých našich Ežov a Gáborov Vlkolinských, tie naše mamky Pôstkové, našich Adamov Krtov, Jozefov Makov, svákov Raganov a Jožkov Púčikov so svojimi kariérami. Jednoducho to naše malé veľké Kocúrkovo.
Niekedy, keď dlhé dramatické pauzy a ešte dlhšie dramatické pohľady pominú, ocitneme sa vo filme Rosamunde Pilcherovej, kedy sú všetci presvedčení o tom, že život je krásny a všetci všetko bez mihnutia oka a s kľudom pochopia. Kedy nefúka nepríjemný prudký studený vietor, ale cítime omamný príval čerstvého vetra, v ktorom nám vejú naše krásne lesklé a husté vlasy. Keď vonku leje a my nenadávame, že zase chčije a chčije a že nám voda vytopí garáž, ale pozeráme na to krásne vodné divadlo a počúvame najúžasnejšiu dažďovú symfóniu kvapiek bubnujúcich na strechy domov, okná a zem. Skrátka, „singing in the rain“.
Nestojíme v zápche, ale uháňame prázdnou, mierne kľukatou cestou pomedzi zelenú zvlnenú krajinku.
Kedy nekričíme: „Ja sa na to môžem vy..ať!“, pretože v týchto „filmoch“ s ľahkosťou a eleganciou všetkým problémom rýchlo narastú krídla a odletia.
A ocitneme sa v rozprávke. Zviera sa zmení na princa a kráska zostane kráskou. Popolvár sa stane kráľom. Popoluška kráľovnou, z potkana sa stane kuchár s michelinskou hviezdou. Do Snehulienky sa zaľúbi sedem „chlapov“ a nakoniec vstane z mŕtvych a odíde s princom a žijú spolu, až kým nepomrú.
A potom zazvoní zvonec a opäť je tu dráma.
Beží katastrofický film, dom alebo celá dedina zhorí do tla, príde storočná voda, vypukne epidémia nového neznámeho ničiaceho vírusu. Keď máme šťastie, pribehne nejaký „Bruce Willis“ a nachvíľu nás zachráni z nebezpečenstva, ale potom zas ide zachraňovať niekoho iného alebo sa z toho zachraňovania zblázni a upije sa k smrti. A nakoniec Batmana a Supermana zožerie Godzilla a Superhrdinovia stratia svoje super schopnosti.
Myslím, že život je veľká spleť bláznivých komédií, romantických, dramatických, akčných a katastrofických filmov.
A ako je to so životom vo filme?
Keď Miloš Forman začal obsadzovať do svojich filmov (ne)hercov, zháňal ich doslova z ulice, z krčiem a dedinských zábav. Prečítali si scenár, ale hovorili a správali sa tak, akoby hrali samých seba v reálnom živote. Oni vôbec nehrali, oni proste boli. A títo neherci vniesli do filmu niečo zaujímavé a často to bolo lepšie, ako keby to hrali profesionáli. Vniesli tam skrátka život. Ten ich vlastný, spontánny, pravdivý a uveriteľný.
Hoci ten náš život žijeme sami, často sa stáva, že máme režisérov, ktorí nám ho riadia a scenáristov, ktorí nám ho stále prepisujú. Až kým si ho opäť nezačneme písať a riadiť my sami. Ale film má jednu veľkú výhodu. Má skriptku. Osobu, ktorá sa pri natáčaní filmu stará o súdržnosť všetkých na seba nadväzujúcich záberov a kontinuitu filmového rozprávania. Snaží sa predchádzať možným chybám vo všetkých detailoch, všíma si nadväznosti, kontroluje texty postáv tak, aby všetko do seba zapadalo.
V živote skriptku nemáme. Bolo by fajn, keby sme mali niekoho, kto by sledoval súvislosti a dával do poriadku všetok ten vzniknutý bordel a chaos tak, aby to neskončilo čistým prepadákom. Lebo, presne ako vo filme, aj v živote sa „scenáre“ neustále menia. Prispôsobujú sa tomu, koľko máme financií, či hlavná hrdinka neotehotnela, neochorela, či nedostala lepšiu ponuku v inom filme, alebo je už okukaná a scenárista ju nechá odísť na výskum na severný pól alebo umrieť.
Každý žijeme v tom svojom filme.
Našom vlastnom, s vlastným scenárom, vlastnou réžiou, kostýmami a dialógmi. Na začiatku hráme hlavné postavy, neskôr ale často skĺzneme do postáv vo vedľajšej úlohe, a stáva sa, že sa ocitneme stratení niekde medzi komparzom.
Tak či onak, film je film a život je život. Ale navzájom sa ovplyvňujú. Filmy nás inšpirujú k životným zmenám, k odvahe, k túžbam a k pochopeniu toho podstatného. A život, ten život plný lásky, emócií, neuveriteľných bláznivých zápletiek, výstupov a pádov zase poskytuje inšpiráciu filmu.
Príbehy, či už filmové alebo tie skutočné, nemusia vždy skončiť hollywoodskym bozkom a happy endom. Podstatný je asi ten samotný život a nie jeho koniec.
Treba žiť tak, aby sme v našom „filme“ hrali vždy hlavnú postavu.
Tak, aby sme sa naň my sami a aj ostatní stále radi pozerali. Púšťali si ho donekonečna a tešili sa na pokračovanie. Aby sme v ňom zakaždým našli niečo nové, čo sme si doteraz nevšimli. Malé detaily, ktoré nám spôsobia radosť, smiech, dojatie, pochopenie alebo aj vytriezvenie.
Možno život nie je vždy taký úžasný, ako v našom obľúbenom filme, ale je náš.
Ak niekedy snívate o tom, čo prežívajú postavy vo filmoch, skúste sa lepšie pozrieť na ten svoj vlastný život.
Možno zistíte to, čo zistila aj jedna moja obľúbená filmová postava:
„Všetci sa radi ponoríme do dobrého filmu. Keď som bola malá, mala som rada Čarodejníka z krajiny Oz. Obzvlášť tú časť, keď Dorotka otvorí dvere do úžasného sveta fantázie. Ale keď sa Dorotka nabažila všetkej tej nádhery a krásy, uvedomila si, že to tak nejako nezvláda. Klasický prípad toho, že musíme byť opatrní v tom, čo si prajeme. Skúste si päť minút vo svete filmovej fantázie a možno zistíte, že chcete svoj pôvodný život naspäť. Občas nevidíme to, čo máme. Pretože stále pozeráme niekde za hranicu dúhy. Ale niekedy stačí vstúpiť do sveta niekoho iného a uvedomíme si, ako veľmi máme radi ten svoj. Pretože je jedno, ako veľmi sú filmy kúzelné, jedného dňa nám dôjde, že nie je lepšie miesto, ako náš domov.“
A hoci to tak niekedy nevyzerá, NIE JE LEPŠÍ ŽIVOT, AKO TEN NÁŠ.
Tak si ho užite!
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
Mohlo by vás inšpirovať…
