Ako využiť výnimočný stav kvôli korona vírusu

Mozog počas koučingu dovolí robiť veci inak. Aké jednoduché. No mozog má veľkú zotrvačnosť. Väčšinu obmedzení čerpá z podvedomia. Na vedomej  úrovni „máme vyhrané“, náš mozog pochopil.

V „krízovej“ situácii však mozog prepne na podvedomie. Zavelí : „STOP!“  „Sme v háji“. Dobrá správa je, že proces môžeme opakovať tak dlho krok za krokom, až si mozog zvykne a prestane sa báť odísť z hája.

Náš mozog miluje stereotyp, zvyk a pravidelné činnosti.  Naša duša nie. Koučovala som na posledných Profesia Days niekoľko talentovaných, zrelých ľudí  40plus, ktorí hľadali zmysluplnú prácu. Oficiálne si nevedeli nájsť prácu kvôli skrytej vekovej diskriminácii. V skutočnosti  ich duša už nevládala robiť dokola to isté a vysielala mozgu signály v podobe veľkej únavy a vyhoretia. 

Bolel ich žalúdok,  cítili úzkosť pri srdci a zároveň sa považovali za navonok zdravých.  Hovorili: „Som zdravý, zdravá,  povedal mi lekár a zároveň mám bolesti  a únavu.“

Chcela som sa týmto ľuďom ďalej venovať a sprevádzať ich pri hľadaní vysnívanej práce, no prišiel nám do toho KORONAVÍRUS.  To slovo na nás vyskakuje z každého článku, z telefónu, z počítača , z každých ľudských úst a z nákupného zoznamu.  Nebojte, nejdem písať o odporúčaniach.  Odkedy som počula hlasové správy Slovákov žijúcich v severnom Taliansku,  mám voči vírusu veľký rešpekt.

Nikto nie sme výnimka.

Prestáva byť podstatné, kto má aké drahé auto, aký dom, či byt, kto má aké oblečenie, či šperky. Vírus nemá rešpekt pred nikým a pred ničím. Veď aj skvelý Tom Hanks so svojou manželkou leží s koronavírusom v austrálskej nemocnici. Svet má hranice a vírus nie.

Čítam správy našich zdravotníkov, ktorí nosia z domu do nemocnice súkromné respirátory. Čítam správy od zdravotných sestier, ktoré šijú doma pre onkologických pacientov rúška. Policajti posielajú deti domov z ihrísk a nákupných centier. Cítim veľkú solidaritu bežných ľudí.  Sú disciplinovaní aj napriek tomu, že naša vláda poslala lietadlo plné rúšok a zdravotníckeho materiálu preč z našej krajiny.  Doporučuje sa nám ostať doma. Všetka  škola a zábava vo väčšom kolektíve je zakázaná.

Tak som si urobila nákupný okruh: potraviny, lekáreň, drogéria, papiernictvo, krmivo pre psa.

V potravinách chodili ľudia s rúškami. Usmievali sa na seba očami cez rúška. Nerobili žiadne obrovské nákupy.  V lekárni mi pani magistra cez rúšku hovorí: „ Beriem si dovolenku a konečne budem behať po lese“. ÁNO. V drogérii mi pani pri pokladni hovorí: „Keď nás zavrú, idem s deťmi na chalupu. Veľmi sa teším. ÁNO. V papiernictve som kúpila synovi sadu farebných ceruziek a veľa rysov na kreslenie. Nechodí do školy.

Ako využiť výnimočný stav kvôli korona vírusu?

Pani predavačka mi hovorí : „Konečne môžeme tvoriť a maľovať.  Nemáme naháňačku a s deťmi toľko povinností, však?“ ÁNO. V zoodome krmivo pre psov zdraželo. Protestovala som. Kúpila som malé balenie. Predavačka mi hovorí :“ Nech sa páči, tu máte ku krmivu darček, deku pre havina“. ĎAKUJEM!

Teraz, keď máme zakázané sa zhromažďovať a možno nám pôjde o život , cítim z ľudí človečinu. Cítim to TEPLO a NÁKLONNOSŤ, ktorou môžeme vyplniť svoj ČAS. Lebo napriek hrozbe sme dostali voľný ČAS NA LÁSKU a náklonnosť jedného človeka k druhému. Dostali sme voľný čas PRE SEBA.

Môžeme porozmýšľať v pokoji,  ktorou cestou sa v práci a v súkromí vydáme. Nemusíme tento drahocenný čas presedieť za internetom. Môžeme ísť von na prechádzku, pozerať sa na nebo, počúvať spev vtákov. Môžeme niekoho držať za ruku. Môžeme robiť niečo svoje, na čo sa chystáme celý život. Teraz je ten správny čas. Lebo zajtra možno bude neskoro.

Ing. Karolína Ivanová, Profesionálna certifikovaná intregratívna koučka,  www.kajakoucing.sk

 

Už ste zavalení informáciami o corone? Trpezlivosť. Ešte niečo treba vedieť.

Rúška z kuchynskej utierky je podľa štúdie veľmi dobrým riešením, kým nie sú tie z lekárne