PREDVIANOČNÉ ANTISTRESOVÉ RADY MARTUŠI ADAMJAČKY
Kus meškám, bo už sa tote prípravy rozbehli v plnom prúde, ale nevadí. Na vyzenovanie je furt čas.
Tak teda, Vianoce.
Sviatky radosti, lásky, pokoja, mieru, pohody, hojnosti, spokojnosti, svornosti a neviem, čoho ešte…
Taký bačov, hejže…
Nepoznám iný čas, kedy zvykne človeku (žene) prepínať tak excelentne, jak pred Vianocami.
Bo ňeznam, či metále rozdávajú, či vyznamenania za zásluhy o výstavbu štátu, či čo…
Ale každý rok dookola sa ženy vyplakávajú, že čo všetko im ešte treba porobiť, čo všetko neni nakúpené, napečené, popratané, popraté, požehlené, nadekorované…
Sťažujú sa, že ich kríže bolia, že hlava ich bolí, že medzi lopatkami ich pichá a že už z posledných síl melú…
No napriek tomu všetkému sa ty, supermanka, ešte prekonáš a friškom utekáš za tmy šišky zberať po dedine…
Čečinu olamuješ v parku z teho biedaka smreka a doškrabaná a strapatá mrzačíš totu majestátnu tuju, bo šak jak by to vyzeralo, keby aj ona v tvojom mega adventnom venci nebola.
Zakrádaš sa jak zlodej, bo keby ťa dakto takto stretol, ta namojdušu ho záchranka odveze…
A ešte imelo!
Panebože, veď imelo nemáš!
A už chlap, nešťastník, s rebríkom kráča k tomu najvyššiemu topoľu, bo však láska, šťastie a ochrana nesmie chýbať!
Škoda, že tu akurát dačo iné chybuje…
Na ďalší deň desať kila múky a kilo hery domu trepeš…
Vysávaš podlahu, mopuješ podlahu, skydala si podlahu, leštíš luster, leštíš televízor, leštíš gule na stromček, viažeš salonky, žereš salonky, rozpletáš svetielka, sprosto nadávaš, sereš na svetielka a nalievaš víno…
Hladkáš si boľavé kríže a zas nadávaš, že si si dala víno, bo teraz si, bohajeho, nemôžeš dať Ibalgin…
S hrôzou čmucháš dym a zisťuješ, že si zabudla na medovníky!
A už sa šucháš popri rúre na pomúčenú zem a reveš. Reveš, lebo je toho čo? Lebo je toho veľa aj na koňa! Reveš, že sa draho platí za totu vianočnú pohodu… Že rýchlo miznú aj euríky aj toten pokoj, aj nálada, aj atmosféra…
A už to jede!
Nenávidím Vianoce!
Poj*bané Vianoce!
Tak.
Isto ty Vianoce nenávidíš?
A ktože to trime totu laťku dokonalosti tak vysoko hore?
No, ktože to je?
- Či to Ježiš stojí so zošitkom za tebu a kontroluje okná, či sú tak vyleštené, že sa na nich denne štyri vtáky prizabijú?
- Chodí s bielu rukavičku a skúša, kde si ty prach nezotrela?
- Abo počíta ti koláčky, či dosť bude na podráždenie žlčníka a pankreasu a na faldíky navyše?
- Vykladáš darček za darčekom a on si dá fajočku do zošitka, že splnila očakávania?
Nerev! Sama si za to môžeš!
Jedno sú tradície a zvyky a druhé sú tlaky na dokonalosť.
Furt hovorím, že neprahni po dokonalosti, bo sa dodžubeš…
Urob si kavej.
Sadni si.
A hybaj dnuka, bo celé Vianoce len po vonku pobehuješ…
Ako sa cítiš? Fajne ti je? Naplnená si? Ta koláčmi akurát, hejže…
Vieš, že toten vesmír nefunguje tak, že dostaneš medailu za dokonalo nastajlovaný stromček, alebo výber koláčov väčší jak vo viedenskej cukrárni?
Vieš, jak on funguje?
Ta cez pocity, moja!
Tak jak sa práve teraz cítiš a načo práve teraz myslíš, tak toto si aj ďalej tvoríš…
Toto zúfalstvo si tvoríš a priťahuješ do života!
To tvoj vnútorný svet sa odráža tam vonku a nie naopak!
Zato ty vidíš zhon, zmätok, stres a džubadlo.
Načim by bolo treba, duša moja, prebrať zodpovednosť za to, čo sama vytváraš.
Bojíš sa vzdať daktorej tradície, lebo si myslíš, že by to už neboli tie pravé orechové Vianoce?
Bojíš sa, že to už nebude také ako v detstve?
Tak potom prečo, keď to aj všetko na pokraji nervového zrútenia dosiahneš, sa cítiš furt nahovno?
A plačeš, že si obeťou vonkajších požiadaviek.
Ta ja ňeznam už ozaj, ale ta kto je tebe veliteľom?
Ta totí druhí tam dakde vonkaj?
Čakáš, že ťa prídu podžubať osobne, či čoho sa bojíš?
Nie, nie si ty obeťou vonkajších požiadaviek, drahá.
Nie si ty ani obeťou žiadnych tradícií a zvykov.
Len sa bojíš sama zo seba urobiť šéfa!
- Nebudeš horšia, keď nesplníš očakávania…
- Nebudeš horšia, keď ponúkneš len burizoňák a grilážku.
- Nebudeš horšia, keď nebudeš vystresovaného kapra v kúpeľke treskať s kladivom po hlave…
- Nebudeš mať nahovno Vianoce…
- Budeš mať uprdelistické Vianoce!
Nadhľadové a spokojné.
A na záver ti dá Adamjačka ešte zopár predvianočných tipov, jak si zachovať pohodovú náladu.
Adventný veniec je len obyčajný adventný kalendár, žeby si sa duchovne predpripravila na Štedrý deň a ňe v panike olamovala smrečky v parku.
Jak nestíhaš dekorovať čečinu, tak si kúp toten čokoládový s okienkami a každú nedeľu zapáľ barsjakú funkčnú sviečku, jakú nájdeš.
Ježišovi je fakt jedno, či je čajová, fialová abo dúhová s vôňou borovice limbovej… Jedna moja kolegyňa, Kristína, zapaľuje na advent iba horáky na plynovom sporáku. Každú nedeľu o jeden viac.
Stačí! Ide o symboliku a duchovnosť, ňe o dokonalosť.
Seno! Seno a slama bola v totej stajni, kde sa Ježiš narodil!
Vianočný stromček nemusí kráčať s dobou a nič neni pasé! Nič!
Ty si veliteľ!
Čo máš, to naňho zaves a nešpekuluj, čo je momentálne trendy a že farby neladia.
Na mojom sú aj hračky z kindervajcoch, aj kolekcie, aj drevo, aj keramika, aj všetky farby sveta.
Ver mi, že nikto nemá taký štýlový stromček. Každá jedna návšteva je prežratá. A tá, čo ňeni, ta asi žije zdravo. Netreba ti zato tristo koláčov.
Urob kavej a nešpekuluj.
Pečenie s deťmi – úplne sa podvoľ. Tu sa rodí niečo nové! Nové tvary, nové kresby, nová edícia medovníkov! Nekaz to svojím perfekcionizmom, preboha!
A nakoniec uvidíš, že ti ostane času aj na nohy v lavóre a pohárik vínečka, ty Supermanka…
Trimte sa, ženské zbesneté!
Autorka je veterinárna lekárka a uprdelistická blogerka
#sorryAKO je rubrika, ktorá je písaná štýlom STAND UP. Niekedy odvážne, ale vždy vtipne a priamo zo života. Vulgarizmy hviezdičkujeme : – )
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/