fbpx

Nina Menkynová: Neuverme slovám. Poďme do ich medzier, poďme do priestoru, kde sa rodia.

Ako spravne vyjadrovať myslienky slovamiOzajstná práca so slovom je čosi, čo zasahuje až k hranici umenia.

Učia sa ju herci, spíkri, politici, advokáti, učitelia, mediálne prezentovaní ľudia – teda tí, ktorí slovom potrebujú zasiahnuť, strhnúť, presvedčiť, zaujať, motivovať, vytvárať emóciu, získať moc, vplyv…

Ako správne vyjadrovať myšlienky slovami?

To podstatné prebieha v priestore medzi slovami. V priestore medzi nádychom a výdychom, kým sú slová vyslovované. Teda tam, kde sa tvorí ich podoba, tón, zvuk, odtieň, farba, tempo. Tam, kde sa podvedome rozhodujeme, ako dané slovo môžeme použiť. A čím sa SLOVO v komunikácii môže stať.

Podoby SLOVA

Téma SLOVO a to, ako sa na ňu dá pozrieť, môže mať nesmierne veľa podôb. Rada by som sa v týchto riadkoch dotkla tejto témy z pohľadu „SLOVO ako symbol“, prípadne nahliadla viac na formu, než na obsah SLOVA. Inými slovami, rada by som išla ďalej za jeho významový rámec, za rámec slova ako faktu.

Ako deti sa učíme rozprávať, teda priraďovať slovám významy. Skúsenosťou a často intuitívne zisťujeme, že jedno a to isté slovo môže mať viacero podôb, viacero významov, dokonca aj úplne protichodných. V závislosti od kontextu môže znamenať čosi úplne iné.

Ak sa dostaneme do tejto spleti podôb/foriem slov, prichádza často k zmätku, nedorozumeniam, hádkam. Muž prestáva rozumieť žene, matka dcére, kamarátstva a vzťahy sa narúšajú. Vytvárame si o tom druhom projekcie, mylné predstavy, púšťame do vzťahov strach, pomyselne sa „vyzbrojujeme“, aby sme boli pripravení na konflikt.

AKO je dôležitejšie než ČO…

Stalo sa niekedy, že ÁNO ani zďaleka neznamenalo áno? A to aj napriek tomu, že bolo vyslovené? Stalo sa, že sme nezapočuli dôležitý odtienok? Nevycítili podstatu? Nezachytili kľúčový podtón, skrytú informáciu, jemné gesto/náznak?

Teóriu o tom, koľko z počutého rozhovoru naozaj vnímame cez slová samotné a koľko z toho počujeme práve cez to „nevyslovené“ (teda cez neverbálnu či paralingvistickú komunikáciu), poznáme asi všetci. Až paradoxne znejúce čísla – len 30 % z povedaného obsahu naozaj počujeme/zachytíme a až 70 % ide pomimo všetkého verbálneho – nám však často nehovoria mnoho.

Čo si máme pod tým predstaviť? Máme sa zmieriť s tým, že rozprávame, ale slová sa nedostávajú k prijímateľovi? Naše slová nemajú váhu, ktorú im prikladáme? Čo robíme v narábaní so slovom nesprávne?

Slovo samotné, a tu zámerne odhliadam od jeho významovej hodnoty, má naozaj vo väčšine prípadov oveľa menšiu obsahovú váhu, než jeho forma, ktorou ho použijeme.

Obsah slov je to, na čom sme sa v našom spoločenskom systéme my, ľudia, dohodli, ako budeme pomenúvať deje, predmety či javy okolo nás.

Avšak to podstatné, teda to, čo naozaj počujeme, sa deje cez ich formu. A tá môže byť zakaždým iná.

To naozaj dôležité prebieha akoby medzi vyslovenými slovami – v ich farbe, tóne, hlasitosti, dôraze. V gestách, ktoré ich sprevádzajú, v jemnej mimike.

Predstavme si to podobne, ako keď napríklad pečieme chlieb. Podľa receptu dáme vždy rovnaké ingrediencie, v rovnakom pomere, pečieme pri rovnakej teplote. Avšak výsledná forma, chuť a podoba upečeného chleba nikdy nie je rovnaká. Vieme, že raz sa nám vydaril lepšie a cítime, kedy to nie je úplne „ono“.

Reč emotikonov

Použijem ako príklad emotikony. V písanej správe môžeme napísať jednoduché „áno“. Zmena sa však udeje vtedy, keď k nemu pridáme napríklad smajlíka so srdiečkom. Emócia z takejto správy zahreje prijímateľa/adresáta pri srdci. Ak však k jednoduchému „áno“ pridáme obrázok hlavy s rukami cez oči, je nám jasné, že „áno“ znamená katastrofu. Ak k pridanému smajlíku padá z oka slza, vieme, že naše „áno“ je smutné.

Ako správne vyjadrovať myšlienky slovami? Virtuálny svet

Čoraz viac ľudí sa pohybuje často, a dokonca radšej, vo virtuálnom svete, teda bez priameho osobného kontaktu.

Moja hypotéza je, že náročnosť práce s hovoreným slovom môže byť jedným z podstatných dôvodov, prečo tomu tak je. Častokrát je oveľa jednoduchšie poslať zamilovanú správu a pridať k nej kopu srdiečok a zaručene fungujúcich fráz, než sa zadívať do očí a vysloviť tie správne slová, správnym tónom a v správnu chvíľu. A najmä vystaviť sa reakcii, ktorá sa nedá vždy vopred predvídať. Veď predsa tá nás môže zaskočiť, nájsť nás zraniteľných, príliš „otvorených“, bez možnosti odstupu.

Pod ťarchou reakcie druhej osoby sa môžeme cítiť strápnení, zahanbení, neprijatí, možno až odmietnutí.

Vzťahy ako zdroje, ktorým sa nám prihovára svet/vesmír

Medziľudské vzťahy považujem za tú najväčšiu životnú školu. V nich sa ukazuje naša ozajstná múdrosť, zrelosť, naša vnútorná sila, naše umenie vysporiadať sa zo zranením, sila ega.

Vzťahy sú našimi zrkadlami. Vďaka vzťahom si o sebe vieme uvedomiť, či na útok odpovedáme útokom, lebo máme strach. Alebo volíme láskavé slovo, lebo veľmi dobre vieme, že bitka vyvolá len väčšiu vojnu.

Veľa prípadov manipulácie so slovom nie je nevyhnutne vedomou záležitosťou. Častokrát proste len nevieme, ako na to. V školách nás učia fyziku, chémiu a vybrané slová, avšak o sile a zraniteľnosti vo vzťahoch, práci s emóciami či vnútornými postojmi nám rozpráva iba život sám. A rečou veľmi priamou, často boľavou, bez prípravy. Život nás učí cez situácie, ktoré nám prihráva, cez ľudí, ktorí nám do našej životnej cesty vstupujú. Cez príbeh, ktorý nám necháva žiť, či sa nám to páči, či nie.

Čo sa naučiť odmietame, to nám podsunie znovu a znovu. Dennodenne dostávame posolstvá. Vzťahy sú ako poštové holuby, cez ktoré k nám prilietajú správy o nás samých – o našich posunoch vpred či zastaveniach. Slová sú a často bývajú kľúčom. Aké dvere nimi otvárame, to si vyberáme sami – vedome či menej.

Slovo ako liek

Už starí Toltékovia považovali slovo za tú najmocnejšiu, až magickú silu. Silu, ktorá tvorí.

Sila slova záleží od energie, ktorú mu v daný moment dáme, ktorou ho „nabijeme“. Slovom si navzájom dokážeme pohladkať dušu. Slová lásky, vďaky, nehy dokážu vo vzťahoch zázraky. Známa veta z biblie „Povedz iba slovo a duša mi ozdravie…“ nesie v sebe toľko sily a pravdy.

Cez slovo dokážeme darovať nádej, povzbudiť. Slovo nás nič nestojí. Vnímať hodnotu slova, vnímať jeho tvorivú silu, skryté možnosti, ktoré nám ponúka, nám môže začať výrazne meniť život. Môže výrazne vplývať na naše vzťahy, meniť naše postoje, prinášať nám do života radosť.

Neuverme slovám.

Poďme do ich medzier, poďme do priestoru, kde sa rodia.

Poďme do ich hĺbok, čím sú tesne predtým, než nájdu tvar.“

Nina Menkynová

Ako správne vyjadrovať myšlienky slovami? Pokračovanie nabudúce…

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať