Ako správne rekapitulovať starý rok

Prečo má skutočný význam v živote to, k čomu nás vedie srdce, vôľa a intuícia?

Už ste zvládli urobiť svoju koncoročnú rekapituláciu? Že nestíhate?  No tragédia!

Pravidelne v posledné dni pred koncom roka sa začnú v éteri objavovať príspevky a články o tom, ako správne rekapitulovať starý rok, aké je dôležité urobiť si rekapituláciu tých posledných dvanástich mesiacov. Vraj by „sa patrilo“ zhodnotiť, čo sme tento rok dosiahli, kam sme pokročili, čo zo svojich plánov naozaj splnili. A čo nie.

Na základe toho vytvorili plán na ďalší rok. Stanovili nové ciele a do novej podoby aktualizovali svoje nesplnené sny.

Čím viac takýchto výziev ku koncu roka pribúda, tým viac sa medzi nimi objavia i také, ktoré majú podprahovo medzi riadkami zakomponovaný nenápadný nátlak pre tých, ktorí sa nezačnú riadiť tými dobrými radami a nechytia sa motivácie.

Pre mnohých sa môžu stať doslova koncoročnou nočnou morou. Niečím, čo v nich vyvoláva pocit viny, že niečo ešte nemajú hotové, že niečo nezvládajú, tak ako by to „malo byť“. Skrátka, že nezapadajú medzi dokonalých ľudí, čo žijú ten najúžasnejší a najsprávnejší životný štýl, ktorí si dokážu končiaci rok ľavou zadnou zhodnotiť.

Tiež ste to ešte nestihli? Máte pocit, že sa dopúšťate spoločenského faux pas?

V prvom rade hlavne kľud. Prosím, neurobte si z konca roka vo vašej mysli väzenie. Myslíte, že pokiaľ neurobíte výpočet všetkého, čo ste tento rok dosiahli a mali siahodlhé nové plány, tak vás vesmír do nového roka nevpustí? Či vôbec nový rok nebude? Predstavte si, že ten nový rok sa prehupne tak či tak. A my všetci s ním a v ňom! 

Z vlastnej skúsenosti viem, že zhodnotenie uplynulého roka a plány na nový rok majú pre ľudí svoj význam, dokážu byť úžasným ukazovateľom spokojnosti, potvrdením dobre odvedenej práce a tiež obrovským motivačným nábojom.

ALE!

Dokonale to funguje len vtedy, ak sa to deje na báze absolútnej dobrovoľnosti, radosti a viery.

Skutočný význam má pre tých, ktorí vedia, že to robiť nemusia, ktorí vedia, že ak sa nepodarí, vôbec nič sa nedeje. A ide sa ďalej.

Beztrestne.

Bez následkov.

Práve vtedy si radi na rekapituláciu nájdu ten čas a vytvoria svoj priestor.

Len tak.

Mimovoľne.

A dokonca to vôbec nemusia byť striktne určené posledné dni kalendárneho roka.

Sama som sa pred pár rokmi dostala k svojej rekapitulácii o dosť neskôr po Novom roku. Myslím, že až niekedy koncom januára. Posledné dva roky som sa tým dokonca nejako nezaoberala vôbec. Necítila som potrebu. Akosi mi stačilo si priebežne počas roka prejsť svoje nejaké úspechy vtedy, keď som sa konkrétne potrebovala dostať z negatívnej nálady. Alebo tiež pred svojimi narodeninami, kedy sa mi žiadalo si hlavu prečistiť pri vstupe do nového roka svojho života. Práve vtedy to malo ten ozajstný motivačný význam. Pre mňa.

Sumár kalendárneho roka mi vôbec nechýbal. A je to tak úplne v poriadku. Som tu. A úplne normálne som tie roky prežila. A či stihnem zrekapitulovať tento rok? Neviem, určite to mám v pláne a dokonca sa na to teším. Ale mám rozpracovanú inú činnosť, ktorá mi je momentálne prednejšia a má pre mňa dôležitejší význam.

A je to tak v poriadku. K mojej spokojnosti. A to je na živote to hlavné.

Tak navrhujem, poďte si dovoliť neurobiť zhodnotenie vôbec!

Alebo ak áno, tak kľudne až v marci.

Alebo v júni?

Hmmm, inak aj august je pekný mesiac…

Trocha žartov na koniec roka.

Len prosím vás, robte všetko slobodne, kto ako cíti, tak urobí a bude to tak úplne, ale úplne v poriadku. Správnym človekom v srdci zostávate s rekapituláciou či bez nej.

Tak si užite posledné dni a hodiny tohto roka ako najlepšie dokážete a odovzdajte sa uvoľnenej sviatočnej atmosfére.

Spontánne.

Slobodne. 

Lebo skutočný význam v živote má pre nás to, k čomu nás nevedie spoločenská povinnosť, ale srdce, vôľa a intuícia.

Monika Pišteláková

Autorka je motivačná koučka  –   www.monikapistelakova.sk    

Mohlo by sa vám páčiť…

Upratovanie vám nezostarne, vaše deti áno! (2.diel)

Mohlo by vás zaujímať