Všade vidíte nadšencov jogy, ale vy jej neviete prísť na chuť? Zistila som, čo môže byť príčinou…

Milujem jogu!

Joga… Ako správne cvičiť jogu? Čo o téme jogy môžem napísať tak, aby to bolo pre vás nové a zaujímavé? No jedine, keď napíšem moju vlastnú skúsenosť s touto parádnou pohybovou aktivitou…

Spomínam si na časy dávno minulé, keď som ešte študovala na vysokej škole. Chceli sme s kamoškou byť aktívne a športovať, v tej dobe som asi mala pocit, že to so mnou ide dolu vodou a treba sa predsa hýbať, nech „neobschnem“…

No, čo mám povedať teraz o 10 rokov neskôr, už sa len lúhovať v minerálke, aby som neobsychala závratnou rýchlosťou…

Ale k veci. Teda k jóge…

Išli sme teda do nóbl parádneho centra, kde sme si mohli vybrať z viacerých aktivít, od brušného tanca, až po pilates – to som v tej dobe ani nechápala, čo je, ale evokovalo to vo mne čosi s pílením, tak to sme vylúčili. Spomínam si, že sme sa raz zúčastnili hodiny brušných tancov, dodnes mám doma „peniažkovú sukničku“, aby mi pekne boky cinkali, keď nimi zatočím. To bolo fajn, neviem, prečo som v tomto úžasnom športe nepokračovala ďalej, veď aj boky, aj decentne želatínkové bruško k tomu mám…

Hm, vlastne, bujným poprsím ma matka príroda ale neobdarila, tam som skôr na otca, veď treba sa tešiť aj z maličkostí, hlavne, že po ňom aj nezarastám na hrudi!

Okrem teda cinkavého vrtenia panvou, sme vtedy navštívili aj hodinu jogy.

Ako správne cvičiť jogu?

Raz… povedala som si, že toto už nikdy viac. Veď som mala depresie ešte celý mesiac. Myslela som si, že toto cvičenie je pre mňa ako stvorené, to dám aj s mojou mínusovou kondičkou. Zvlášť, keď kolegyne spolucvičiteľky boli prevažne v dôchodkovom veku… Nuž, na moje veľké prekvapenie, nie je to také ľahké. Došlo mi to, keď som v krútenej polohe ťahala hlavu čo najviac k zemi, držala si nohy, aby mi jabĺčka nevystrelili z opačnej strany, a pri tom som hypnotizovala kvapku potu na konci môjho nosa, nech už spadne lebo ma šteklí.

Cítila som zaujatý pohľad sprava. Pokúsila som sa pootočiť hlavu, pričom mi kvapka potu stiekla do ucha a šteklila tam, a vtedy som to pochopila! Na jogu som príliš mladá. Pani v dôchodkovom veku vedľa mňa mala čelo opreté o podlahu, akoby sa nechumelilo, nohy rovné a dlhé ako hromničná sviečka u mojej starkej a pobavený úsmev na perách. Všetci potichu v tejto psychopatickej polohe relaxovali, len ja som funela ako mladý ježko v tráve… bolo to zlé. Vtedy som si povedala, že toto mne, ej veru, netreba, že to prenechám môjmu staršiemu a dospelejšiemu Ja.

„A tak som si povedala: SKÚSIM“.

Teraz som už staršia a dospelejšia. Prišiel teda, pochopiteľne, pokus číslo dva. Mám dobrú priateľku, ktorá jogu precvičuje u nás v dedine. Tak som prišla aj ja, že teda ju podporím, ako správna kamoška. Predpokladala som, že na dedine v zasadačke obecného úradu, nás bude tak 5, max. 6 žien… Nuž, na moje veľké prekvapenie, som nemala ani kam super špeci novú jogovú karimatku položiť. Bolo nás tam minimálne 20 kusov, mladé, zrelé, no všelijaké ženy. Miesto sa teda našlo, mala som parádny výhľad, tak si ma uložila kamoška, žeby som aj videla, aj počula.

Začali sme. Cítila som sa božsky. V duchu som si ďakovala, že som počkala, kým na toto dozrejem. Na jútube som videla všelijaké videá žien, ktoré jogu pravidelne cvičia, už som teda videla aj seba – štíhla, ohybná, dlhé nohy vystreté až do neba, v duchu som sa zasmiala na svojom mladšom JA z čias vysokej školy, ako sa pučím a potím. Teraz šlo všetko hladko. Síce ma pri niektorých polohách kývalo ako mladú briezku vo vetre, ale to nevadí, veď to si naštudujem.     

Proste a skrátka, bola som na seba nesmierne pyšná! Dokonalo nastajlovaná, so super pedikúrou, drdol, farebne zladená s novou karimatkou z Lidla, život bol krásny! Dnes viem, že kamoška zvolila miernejšiu verziu toho, čo bežne robia, aby ma nedemotivovala… nepomohlo…

Približne v polovičke cvičenia sme dýchali cez krčnú čakru – cez štítnu žľazu – to robila kvôli mne.

Ležala som na zemi, hlava dozadu a dýchala som, dýchala, cítila som, ako sa žľaza uvoľňuje, otvára sa, dýchala som, dýchala, dýcha… spím… spím sladko a hlboko, možno aj chrápem, neviem. Veď predsa každý chrápe, keď spí na chrbte… Kamoške to isto nevadí, lebo robieva aj masáže a vždy pri nej zaspím, chrápem a cez tú dieru v stole, kde mám natlačenú tvár, kvapkajú moje sliny na jej drevené parkety…

Aj som jej vravela, nech tam dá mištičku, lebo jej zapučia, ale nedala si povedať…

V tomto sladkom opojení otvorenej čakry, štítnej žľazy a mojich úst, som zotrvala niekoľko minút. Cítila som sa spokojne, akoby som ležala na lúke plnej slnka… toto čaro prerušili včely. Všade včely. Bzučali okolo mňa a to bzučanie sa stále stupňovalo. Strhla som sa na ten bzukot s hlasným chrapotom a otvorila som prudko oči. Vtedy som zbadala, kde som a že všetky ženy pekne vystreté sedia v tureckom sede a… bzučia… bzzzzzzzzzzzzzzzzzzzzzzzzzzzzzz…

Už neviem, na čo to bolo dobré, niečo s krkom či hlasivkami, no pridala som sa rýchlo a nenápadne (to som si minimálne myslela) k nim. V duchu som sa smiala ako blázon, ale poctivo som až do konca bzučala aj s ostatnými včielkami v úli.

Ponaučenie: nechaj jogu na svoje staršie JA…

ešte staršie JA… Už sa na to teším, lebo jogu milujem!

Eva Czermak