Ako si stanoviť hranice? Tolerujete, odpúšťate, vychádzate v ústrety? Nebuďte handrou. Áno, buďte láskaví, ale nie hlúpi.

Ako si stanoviť hranice? Tolerujete, odpúšťate, vychádzate v ústrety? Buďte láskaví, ale nie hlúpi.

V dnešnej dobe z každej strany počúvate, ako si stanoviť hranice. Ukázať ľuďom, s ktorými prichádzate do kontaktu, čo je pre vás ešte prijateľné a čo už nie. Kam ich už nepustíte a čo si neželáte.

Pre niekoho najľahšia vec na svete, pre iného neprekonateľný problém. Pýtate sa prečo?

Človek, ktorý je naučený, že ho ľudia majú radi len ak im vyhovie, ak im neprotirečí a je im k dispozícii vždy, keď to potrebujú, sa snaží byť za každých okolností k druhým milý a ústretový. Vyhovieť im. Myslí si, je len láskavý, no v skutočnosti sa bojí, že toho druhého stratí. A tak toleruje, odpúšťa a vychádza v ústrety.

Nároky?

Na začiatku ste s tým všetci spokojní. Vy sa druhým javíte ako milý a láskavý človek, ochotný pomôcť a oni vás majú radi. Robí vám to dobre, veď prečo by nie. Je to príjemný pocit, keď si vás ľudia obľúbia. No časom si na vašu láskavosť a toleranciu zvyknú. Vaša ústretovosť pre nich prestane byť výnimočná. Zovšednie a stane sa samozrejmosťou. Niektorí začnú mať dojem, že na ňu majú nárok.  A skúste im v takej chvíli povedať „Nie. Dosť! Občas chcem čas aj pre seba. Aj ja mám potreby, ktoré si chcem naplniť. Aj ja mám právo povedať, ako budú veci medzi nami fungovať a nenechám sa zneužívať. Tu je moja hranica a prosím ťa, aby si ju viac neprekračoval.“

Ajajaj…. a oheň je na streche.

Hranice…

Stanoviť si hranice po tom, ako ste ich roky nemali naozaj nie je ľahké. Ľudí to zaskočí, prekvapí a nie vždy sú ochotní to prijať. Čo na tom, že ste dlho pre nich robili čo sa dalo. Kašľať na to, že ste im vždy vychádzali v ústrety a snažili sa im vyhovieť aj na svoj úkor. Ak teraz chcete, aby dodržiavali dohody a zohľadnili aj vaše potreby a práva, stane sa z vás razom najhorší človek na svete. Neľudský. Už sa vám vraj nedá veriť a oni sú takí sklamaní z vášho správania.

A viete čo? Nech len sú. Ak nevidia, že máte tiež svoje práva, ak si myslia, že môžu čokoľvek a vy to budete ticho znášať, tak vám nestoja za to, aby ste s nimi trávili svoj čas. Nie, nie ste zlý človek len preto, že myslíte aj na seba. Nie ste povinný uprednostňovať cudzie záujmy pred vašimi a už vôbec nie niekomu pomáhať na svoj úkor. Nie ste menej ako oni. Nemusíte druhým tolerovať všetko len preto, aby vás mali radi. Pretože, ono to paradoxne funguje tak, že ak im vždy vyhoviete, stane sa z vás handra, ktorú si nebudú vážiť. Naučia sa, že vás môžu používať a využívať. Zoberú si od vás všetko, čo ste ochotní dať. No ku niekomu inému, o koho priazeň musia bojovať, si to nedovolia. Jemu ustúpia a vyjdú mu v ústrety, uprednostnia ho len preto, lebo on má svoje hranice a keby ich prekročili, on by im to netoleroval.

Rešpekt…

Takže, ak sa stále bojíte stanoviť si hranice, aby vás mali radi, prestaňte s tým. Stanovte ich. Aby ste neboli handrou, ktorú druhí zneužívajú, ale človekom, ktorého rešpektujú, lebo viete čo chcete a jasne to komunikujete. Buďte láskaví, ale nie hlúpi. Lebo ak si vy nestanovíte svoje hranice, stanovia vám ich iní.

Martina Janková, spisovateľka – autorka detských kníh

„Čím viac ľudí pochopí, že zmenu k lepšiemu musí začať každý sám od seba, tým viac ľudí bude tvoriť nový krajší svet.“

www.matajankova.sk