Bolo by oslobodzujúce zažiť deň, kedy si prestaneme vytvárať domnienky o ľuďoch v našom živote.

Ako si prestať vytvárať domnienkyNEDOSTUPNÁ

Vraj nedostupná ako slonovinová veža, povedal mi o budove, kde pracujem, jeden človek. Vraj pôsobí dojmom čistoty štýlu, vznešenosti a vstup do nej je možný určite len výnimočne a výhľad by bol úchvatný… Áno, povedala som, vstup je v podstate možný pre iných ľudí, ako tam pracujúcich, len na pozvanie. A potom som sa zamyslela, aká pekná alegória.

Koľkí z nás vnímajú druhých ako nedostupných, ako takú slonovinovú vežu.

Ako také nedobytné pevnosti. Niekedy by sme radi k druhému iniciatívne pristúpili, no radšej s falošnou hrdosťou nejavíme záujem alebo, naopak, placho sa prizeráme z bezpečnej diaľky. A rovnako veľkú dilemu máme, ak príde pozvanie. Koľko je nás takých, ktorí sa pýtajú sami seba, čo ak to pozývajúci nemyslel úprimne, čo si bude o nás myslieť, čo ak ho to bude zaťažovať alebo, čo ak bude za to, nebodaj, niečo chcieť. Pre akúkoľvek aktivitu v tomto smere sme akoby blokovaní, niečo nám zväzuje ruky. To niečo je strach, že nie sme dosť vhodní „kandidáti“ na stretnutie, na spoluprácu, priateľstvo či akékoľvek partnerstvo.

Máme strach pozvanie prijať, záujem druhému opätovať či iniciatívne vyjsť s nejakým návrhom.

Je to však jeden veľký omyl.

A v ňom sa vezieme celé roky. Ak konanie iných ľudí takto hodnotíme a posudzujeme, je to len naše povrchové zdanie, naša domnienka a skutočnosť je často úplne iná.

Predstavme si, že vznikne vhodná situácia a vytvorí sa priestor na pozvanie, kedy má oslovený v zásade tri možnosti. Môže pozvanie s radosťou prijať, môže povedať „ďakujem, nemám záujem“ alebo byť pasívny, teda mlčať či nereagovať. Druhý a tretí postoj, a je jedno či do budovy, či k inému človeku, nám však prístup nezaistí. Je to však každého slobodná voľba a treba ju rešpektovať.

Bolo by oslobodzujúce zažiť deň, kedy si prestaneme vytvárať domnienky o každom jednom človeku v našom živote.

Náš spôsob komunikácie by sa zásadne zmenil, naše vzťahy by už netrpeli konfliktmi či emočným jedom, vytváranými chybnými domnienkami. Spôsob, ktorým sa môžeme vyvarovať vytváraniu domnienok, je klásť otázky smerujúce k overovaniu porozumenia. Pokiaľ nám nie je čokoľvek jasné, hoci aj zámer toho druhého, radšej sa opýtajme.

Dodajme si odvahu klásť otázky…

A ani potom sa nedomnievajme, že vieme o danej situácii všetko, čo by sa o nej dalo vedieť. Akonáhle budeme počuť odpoveď, nebudeme nútení vytvárať si domnienky, pretože budeme poznať pravdu.

Ak sa nám takéto príhody dejú znova a znova, sám život nám ponúka opakovane možnosť niečo na našej situácii zmeniť. Každý má právo akékoľvek pozvanie odmietnuť a povedať nie, rovnako ako áno. A každý má právo skúsiť druhého pozvať, či o niečo žiadať. Ak to však nevyskúšame, nevieme, či sme mohli byť prijatí, alebo odmietnutí. Ale keď si prestaneme vytvárať domnienky, prekonáme vlastne sami seba. A či už na základe pozvania, alebo aj bez neho, možno práve vtedy konečne prístup k niekomu získame.

Zora Vypušťáková, povolaním právnička a manažérka, ale tiež transformačná koučka, etikoterapeutka, autorka

www.priestorprezmenu.sk

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

 

Mohlo by sa vám páčiť…

Mohlo by vás zaujímať