Budúcnosť nie je o úrokoch. Nie je o maturitnom vysvedčení. Nie je ani o prvej láske na celý život…

Ako si plánovať budúcnosťSľuby…

Keď som mal osemnásť rokov, písal sa rok 1992 a v telke, okrem výnosov z BMG Investu, sľubovali druhé Švajčiarsko aj rakúske platy do dvadsať rokov… Vtedy som naivne veril, že sa to týka všetkých a nielen určitej vrstvy, kasty a skupiniek vyvolených…

Keď som maturoval, sľubovali mi skvelú budúcnosť a učitelia mi vraveli, že sa nám otvára celý svet, nielen Európa, ale celučký, guľatučký svet… vtedy som presne nechápal, čo všetko to znamená, ale viem, že kopec mojich súputníkov, spolužiakov, spolužiačok a konškolákov túto príležitosť využilo a odišli… niektorí sa dokonca ani nevrátili… Niektorí sa vrátili so slovami „Amerika nie je v Amerike, Amerika je tu, doma“.

Keď som mal prvú frajerku, sľubovala mi, že budeme spolu stále a budeme mať krásne deti a budeme si krásne spolunažívať a milovať sa až do konca života… A vtedy som naivne veril, že to tak bude a že nič iné ani neexistuje. Dokonca som sa až tak veľmi nezľakol (iba trošku), keď jej otec Anton, pri mojej prvej návšteve u nich doma, urobil pri stene stojku a pred mojimi očami dal asi 20 „klikov“…

Čo som sa naučil?

Naučil som sa, že som neinvestoval do pyramídových hier, lebo som nemal čo investovať a podľa sloganu z Básnikov: „Jediné auto, ktoré ti nezostarne, je to, ktoré si nekúpiš…“, som sa dopracoval do stavu, že jediné peniaze, o ktoré neprídeš pri investovaní do pochybných úrokov, sú tie, ktoré neinvestuješ. (Idem skontrolovať svoju bitkojnovú peňaženku, či je to stále ešte tak.)

Otvoril sa nám celý svet. 

V mojom prípade to znamená, že sa zo mňa stal európsky sedlák. Milujem tento terminus technicus, nielen preto, že som ho sám vymyslel, ale najmä preto, že zohľadňuje presne môj stav. Stále mi na mojej pomyslenej mape chýba pár európskych krajín, ako napríklad Chorvátsko, Fínsko, Bielorusko, Ukrajina, či Estónsko… Pre tých z vás, ktorú majú radi tabuľky a štatistiky, odporúčam apku „Been“, ktorá presne mapuje krajiny, kde človek bol.

Čoro-moro

Moja deväťročná dcéra je aktuálne v brutálnom štádiu riešenia tehotenstva, „čoro-moro“ (rozumej sex) a dáva mi podpásové otázky. Koľko si mal frajeriek pred mamou? Musím mať čoro-moro, ak chcem mať dieťa? Ja by som chcela mať dieťa bez čoro-moro.

A naposledy ma skoro odrovnala pri uspávaní:
-Oci, a povedz mi úprimne. Je sex príjemný?

V tej chvíli som prepol gombík zo stavu „polozaspávam“, uspávam dcéru, respektíve ona uspáva mňa, do módu, „všetky zmysly naplno“.

Šialená otázka? Čo sa na ňu odpovedá?

  1. -Áno, je to super príjemné, celý svet v podstate rieši len toto jedno.
  2. -Musím sa zamyslieť a pospomínať a dám ti vedieť.
  3. – Ako kedy, ako s kým.

A nejak ostala otázka bez odpovede. Nemôžem jej predsa tvrdiť, že je to naveky, že je to o láske, že po čoro-moro je vždy jeden z partnerov tehotný… Mal by som jej povedať, že ono je to celé o dosť zložitejšie… Dnes tvrdí, že by chcela mať dve deti, ale bez čočo-moro, a ja sa skôr bojím, že onedlho bude riešiť to, že chce čočo-moro a pre istotu nejaký ten čas ešte bez detí.

Mal by som jej niečo sľúbiť. Nejak ju namotivovať. Nejak jej sľúbiť druhé Švajčiarsko a celý guľatý svet a zaľúbeného milujúceho partnera, ktorý prejde tvrdým sitom našej domácnosti… Ale, čo ak sa mi to nepodarí naplniť? Čo ak to budú iba plané sľuby, aké som ja dostával celé roky?

Ako si plánovať budúcnosť ?

Jeden z mojich bývalých šéfov mi tvrdil, že moja budúcnosť je modro-žltá a že nič iné ako modro-žltá budúcnosť neexistuje. Som úprimne rád, že ju žije naďalej a ja som sa naučil, že budúcnosť vôbec nemusí byť spätá s farbami tej-ktorej korporátnej spoločnosti.

Budúcnosť nie je o úrokoch. Nie je o maturitnom vysvedčení. Nie je ani o prvej láske na celý život.

Nie je ani o počte letov, letísk, taxíkov či ofisov kade-tade po svete. Budúcnosť je naša. Tvoríme si ju každý deň. Niekedy na člne na Dunaji, niekedy nepozornosťou za volantom, niekedy stresmi, ktoré za to nestoja. A niekedy stačí len vyradiť rýchlosť a nechať čas a časopriestor plynúť. Podobne ako vodu v rieke. Nech si plynie. Nepokúšať, neriešiť, nekrotiť.

A Ivan Hoffman to vystihol perfektne.

Sľúbili sme si lásku,

sľúbili vravieť pravdu len,

sľúbili sme si vydržať,

sľúbili sme si nový deň.

A čo ste si sľúbili naposledy vy? Okrem nového dňa?

Jozef Prazňák

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať