Ako si nájsť prácu svojich snov?

Katarína Knežová pracovala vo finančnej sfére a v korporácii na vyšších pozíciách. Napriek tomu, že väčšine národa by sa mohlo zdať, že z takejto práce sa neodchádza, Katarína to cítila inak. A rozhodla sa, že bude robiť čo ju baví. Že bude sama sebou.

Katarína, čo ťa viedlo k rozhodnutiu opustiť stabilné a veru aj slušne platené miesto v banke?

Moji rodičia pracovali celý život v jednom zamestnaní. Podľa štatistík profesijných portálov Slovák za život vystrieda priemerne 3 práce. Ja som za polovicu svojho profesionálneho života pracovala v šiestich zamestnaniach.

Z prvého zamestnania po vysokej škole (pracovala som vo vyštudovanom odbore), som odišla hneď na konci skúšobnej doby. Pochopila som, že to čo som robila, robiť nechcem a nebudem.  Druhé miesto bolo na zástup počas materskej dovolenky. Práca ma bavila, tešila som sa do nej.  Po návrate kolegyne späť do práce voľné miesto pre mňa nebolo. A tak som opäť hľadala. A bola som úspešná. Prijali ma do najlepšej banky roka.

Darilo sa mi, postupovala som na v kariére vyššie a vyššie. Potom nasledovala ďalšia banka a k tomu ešte jedna, do tretice. Do práce som chodila ako stroj, zo zotrvačnosti. Cítila som, že to chce zmenu. Tak som urobila. Zamestnala som sa vo veľkom korporáte, pre zmenu som vymenila sektor a aj moje profesijné zameranie. Čerpala som zo svojich nadobudnutých pracovných skúsenosti a vedomostí. Práca bola fajn, robila som čo som chcela, avšak nestačilo to. Chcela som ešte viac…

Viac? Čoho viac…času? Peňazí?

Častejšie som sa začínala zamýšľať nad tým, prečo chodím do práce. Aký to má pre mňa zmysel? Chodím do práce, lebo zarábam peniaze. Chodím do práce, lebo je to moja povinnosť. Chodím do práce, lebo to odo mňa očakáva okolie. Chodím do práce, aby som zabezpečila synovu budúcnosť. Chodím do práce, aby som mala na dôchodok. Atď… Tých dôvodov som našla fakt veľmi veľa.

Nestačili mi tieto odpovede a fakty. Chcem, aby práca mala pre mňa aj iný význam. Čo je mojím poslaním? Čo viem robiť najlepšie? V čom vynikám a v čom som jedinečná? A tak sa začal nová éra môjho života. A to nielen pracovného.

Takže si dala výpoveď bez toho, aby si mala niečo vymyslené? To je odvážne…

Tak to nebolo. Vôbec som nebola odvážna. Iba nespokojná a veľmi veľmi unavená. Z predošlých zamestnaní som vždy dala výpoveď ja, keď som už mala ďalšiu lepšiu ponuku. V poslednej spoločnosti prebiehala organizačná zmena. A mne oznámili, že so mnou ďalej už nepočítajú.

Bol to pre mňa veľký šok. Náhradu za mňa nemali, dôvod mi nepovedali. Úprimne, veľmi ma to zaskočilo. Teraz s odstupom času, som tomu veľmi rada. Na čom som ja sama nemala odvahu sa stalo. Oslobodila som sa a mohla som začať znova a rozmýšľať ako si nájsť prácu svojich snov…

Čo teda konkrétne teraz robíš? Alebo čo plánuješ robiť?

Moje siedme povolanie je „Byť sama sebou“. Staviam na svojich silných stránkach, pracovných a životných situáciách. Nechodím do zamestnania. Pracujem. Žijem svoj život a realizujem sa. Pracujem ako kariérny poradca, kouč, konzultant. Pomáham, podporujem, podnecujem svojich klientov,  aby si našli prácu, ktorá im dá zmysel života. Aby svoju prácu nemuseli robiť, ale chceli pracovať.

Čo najviac tvojich klientov trápi? Čo hľadajú?

Hľadajú zmysel. Zmysel toho, kto sú a čo sú. Akú majú rolu či už doma, v zamestnaní alebo v komunite. Riešia čo sa od nich očakáva, čo oni sami očakávajú od života, práce či partnera. Život máme iba jeden. Nedá sa deliť medzi prácu, koníčky, partnera, deti atď. Dôležité je nastaviť balans medzi týmito oblasťami života. Ak sa to darí, dáva to zmysel nášho fungovania – žitia.

Stretávaš sa skôr s mladými ľuďmi? Alebo skôr s našimi ročníkmi?

Väčšinou sa stretávam sa našimi ročníkmi. Prídu z dôvodu rôznych životných míľnikov. Okrem toho, že riešia čo ďalej,  viac sa zamýšľajú aj nad hodnotami a dôvodmi svojich rozhodnutí. Nechcú robiť veci, len preto že sa to od nich očakáva. Často od nich počúvam vetu:

„To to keby som vedel, keď som bol mladší…“.

A aj z tohto dôvodu pracujem už aj s mladšou generáciou. Mladí ľudia sa tiež zamýšľajú nad svojim životom. Nechcú „len“ chodiť do práce ako ich rodičia. Chcú si život a prácu užívať.

Čo by si odporučila našim čitateľom, ktorí si hľadajú prácu a nevedia nájsť tu správnu? Ako si nájsť prácu svojich snov?

Aby sa na chvíľu zastavili. Zamysleli sa nad tým, čo chceli robiť keď boli malí. Sledovali, pri ktorých aktivitách im beží čas tak, že ho nevnímajú. Začali si uvedomovať činnosti, ktoré im idú od ruky. Vrátili sa k aktivitám, ktoré radi pred tým robili a teraz ich už z rôznych dôvodov nerobia.

Chce to odvahu a odhodlanie. A nebáť sa, obrátiť sa na odborníka – kariérneho poradcu alebo kouča, ktorý im pri hľadaní pomôže a bude nápomocný.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová