fbpx
Ako si nájsť prácu po materskej

Ako si nájsť prácu po materskej

Mala som niečo pred štyridsiatkou, presne 37 a pol. Končila mi materská dovolenka. Firmu, v ktorej som pracovala pôvodne, medzitým zrušili. Hľadala som si teda novú prácu a pravdupovediac, nebolo mi všetko jedno. Ani nie tak kvôli veku a dvom malým deťom na krku, čo samo o sebe zamestnávateľov odradzuje, no ešte viac hralo v neprospech moje pracovné zameranie.

Bola som totiž vyštudovaná informatička. Keď som pred piatimi rokmi opúšťala moju poslednú robotu, svet počítačov vyzeral úplne inak. Ešte sa vtedy používali dierkovacie kartičky na udávanie príkazov v dinosaurích počítačoch. Dnešné generácie si niečo také už ani nevedia predstaviť.

Ako si nájsť prácu po materskej

Za tých päť rokov sa však všetko zmenilo.  IT sa rozvíjalo míľovými krokmi a posunulo sa do sfér, o ktorým som nemala ani slychu ani vidu, stručne ani páru.

Bola som ako to batoľa, čo sa práve vyšprngne na svet a z maminej ošatky si vykrúca krk a vyvaľuje zvedavé očiská na ten čudný, nepochopiteľný svet okolo neho.

Z biedneho vrecka mamy na materskej dovolenke som zainvestovala do dvoch kurzov, aby som sa aspoň ako tak vedela orientovať na pracovnom pohovore, ktorý ma čakal. V tom čase bola práca informatikov žiadaná, ale ešte sa ani zďaleka firmy nenachádzali v takom zúfalom nedostatku odborníkov ako dnes.

S malou dušičkou, no pevnou sebaistotou, že čo neviem, sa doučím, som predstúpila pred svojho budúceho možného nadriadeného. So zápalom som mu porozprávala, čo všetko som už robila a vedela, než som sa začala intenzívne venovať zabezpečeniu mláďat.

Moje nadšenie zrazil jedinou znechutenou vetou: ,,Ale však vy nič neviete!“

Snaživo som pokračovala: ,,No nejaké kurzy som nedávno absolvovala…“

,,Hentie?“ výsmešne ma prerušil. ,,Veď to nie je ani základ toho, čo by ste tu mali vedieť!“

,,Ale veď ja sa to doučím priebežne…“

,,Myslíte?“ ironicky povytiahol obočie.

,,Som si istá,“ odvrkla som a pyšne doložila: ,,A viem aj po nemecky.“

,,To nám je nanič, ja potrebujem angličtinu,“ znechutene odfrkol.

Po chvíli som pochopila, že sa nedá presvedčiť.

Vnútorne som sa nahnevala a v duchu som si povedala, že môžem kašlať na toho blbca a radšej budem rada, že tu nebudem pracovať. S mojou povahou by som to s takým nepríjemným a povýšeneckým šéfom aj tak dlho nevydržala. Prestala som ho presviedčať, aby mi dal šancu. Pred odchodom som ešte veľavravne vytiahla pripravený ekonomický týždenník. Pleskla som ho na stôl a zlostne zahlásila: ,,A ešte som počas materskej prispievala aj sem. Písala som o informatike.“

,,Počkajte,“ zastavil ma a pochybovačne načiahol ruku za týždenníkom.

Zostala som stáť na polceste k dverám. Nakoniec prekvapivo zahlásil: ,,Beriem Vás.“

Skoro mi oči z jamôk vypadli. Pomyslela som si, či to má v hlave v poriadku, veď som sa hlásila na miesto informatičky a nie redaktorky. Ako môže zopár článkov v novinách ovplyvniť moju schopnosť programovať a kódovať?

Po detailnejšom opise práce som sa rozhodla ponuku prijať.

Vyzeralo to jednak zaujímavo a jednak ako výzva.

Po nociach, ledva deti zaspali, som si čítala odborné knihy. Popri žehlení som pilovala anglické slovíčka. Netrvalo dlho a stala som sa vedúcou programátorského tímu práve preto, že mi na rozdiel od ostatných ajťákov nerobilo problém napísať správu o stave projektu a podobné nevyhnutné formality, ktorých sa ostatný tak obávali.

Zistila som, že môj šéf nakoniec nebol až taký blbec, za akého som ho spočiatku považovala. Ale až neskôr som zistila, čo mu najviac zaimponovalo na našom pracovnom pohovore. Bola to moja srdnatosť, ten oheň, ktorý som mala v očiach. Keď videl, že sa nevzdávam, neprosíkam a nenariekam.

Viera vo vlastné schopnosti, moja bojovnosť, ale aj znalosť vecí, zdanlivo nesúvisiacich s pracovným miestom, o ktoré som sa uchádzala, spôsobili, že som nakoniec prácu dostala.

V článku Ako získať uznanie v mužskom svete vysvetľujem, že by sme sa nemali báť presadiť vo svete mužov. Aj keď ideme na pohovor s pocitom, že nie sme adekvátne, zabudnime na pochybnosti a bojujme. Radšej sa nahnevať ako sa oplakávať.

V mojom prípade sa nakoniec ukázalo, že som si vybrala prácu snov.

Pravidelne som sa stretávala s najnovšími technológiami a mohla som sa doslova za pochodu učiť neustále niečo nové.

Nikdy neviete, čo vám pri získaní vašej práce snov pomôže. Vôbec to nemusia byť len technické znalosti. Práve naopak, častokrát to je skôr o vašom charaktere a medziľudských schopnostiach.

Od tých čias som už prežila mnohé a zistila som, že vzťahy sú jednou z najdôležitejších súčastí života. Jednak vzťahy s blízkymi, ale tiež so vzdialenejšími ľuďmi, ako kolegovia a známi. Svoje skúsenosti na túto tému som zhrnula v knihe Ako zvládnuť muža po päťdesiatke. Pomôže vám lepšie pochopiť, ako muži rozmýšľajú a čo na nich platí.

Júlia Čížová

Mohlo by vás zaujímať…

Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

Trápite sa s chudnutím a diétami?