TO VÔBEC NIE JE ZLÝ NÁPAD!
Večer som si ľahla do postele, zobrala som notebook na kolená a začala som premýšľať, o čom dnes napíšem. Vtom sa s veľkým rachotom roztvorili dvere, vrútil sa môj syn a ľahol si vedľa mňa. Nakukol mi do počítača, kde som mala otvorený adresár s mojimi textami.
„Čo je to?“ opýtal sa.
„Moje články.“
„To všetko si napísala ty? Toľko?! To ako ti môže napadnúť?“
„No, neviem, akurát teraz mi nič nenapadá.“
„Tak napíš o tom, že ti nič NENAPADÁ.“
„Vidíš, to je dobrý NÁPAD,“ povedala som mu, keď odchádzal.
Nápadu totiž vždy predchádza to, že vám nič nenapadá.
To je logické. Dĺžka tohto časového úseku bez nápadov je často priamoúmerná výške veku. Čím vyšší vek, tým dlhší beznápadový čas.
„Maminaaaa, mám nápad!!!“
To bola najčastejšia veta môjho syna, keď bol malý. Celá rodina vždy pri tom spozornela. Pretože tie jeho nápady boli… no, skrátka, extrémne nápadité. Teraz sa jeho nápaditosť zmenila na nápadnosť. Tak to už v tomto veku chodí.
A neskôr, keď sme už veľkí alebo sa tak tvárime, zmizne nápaditosť aj nápadnosť a sú z nás nenápadní riešitelia bežných, viac či menej nápadných problémov.
Chcelo by to nejaký nápad!
„Nebaví ma práca, ale vôbec neviem, čo by som robila,“ sťažovala sa mi kamarátka.
„To je úžasné, že vieš niečo robiť dobre,“ pokračovala.
„Ja nemám nič, čo by som vedela robiť dobre, asi by som nemala nič chcieť.“
Každý vie niečo robiť dobre.
Nie vedomosti, ale podvedomé programy ovládajú naše správanie. Už od detstva je naše podvedomie programované myšlienkami: si lenivý, ty si taký bordelár, si roztržitý, stále zabúdaš, ty si taký tichučký, myslíš, že toto ťa uživí? …..
Treba sa len preprogramovať z programu „To by mi nikdy nenapadlo!“ na „To vôbec nie je zlý nápad!“. Možno by pomohol taký malý „Nenápadník“, kde si zapíšete, čo by vám nikdy nenapadlo. A urobte to. Urobte to, čo by vám nikdy nenapadlo.
Spomeňte si, v čom vás vaši priatelia stále prosia o pomoc.
A máte to.
Potom príde pochybnosť.
Ale nikdy v tom nebudem až tak dobrý/dobrá.
Skúste to. Robte to, čo chcete, ale aj viete (aj keď sa vám zdá, že to neviete). Nebojte sa prijať výzvy. Choďte ďalej. Nezastavujte. A pomaly začnete cítiť, že ste naozaj dobrí. Pretože obyčajne, keď človek chce, tak aj vie.
V jednej knihe sa hlavná hrdinka živila tým, že písala nekrológy.
Začala som vtedy rozmýšľať, aký by som chcela, aby bol ten môj? Aký bude príbeh môjho života?
Aký bude ten váš?
Ako chcete, aby sa na vás spomínalo? Kým ste boli, čo ste dosiahli, ako sa s vami ľudia cítili?
Skúste si napísať svoj nekrológ. A nebojte sa. Každú minútu máte príležitosť rozhodnúť sa, akí chcete byť. Každý deň máte príležitosť niečo zmeniť.
A potom sa možno začnú diať veci, ktoré by vám v živote NENAPADLI.
Tak ako mne nenapadajú teraz. 🙂
Don’t let them tell you can’t be
Anything you wanna be
Don’t be deceived
Anything’s possible.
Preklad:
Nedovoľte povedať, že nemôžete
byť čímkoľvek chcete byť.
Nedajte sa oklamať,
VŠETKO JE MOŽNÉ.
Jonny Lang (Anything´s possible)
Silvia Grecová
Viac textov od Silvie nájdete tu: #zivotologia
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu:
https://www.facebook.com/Corectus/