Ako sa vyhnúť úrazom pri športovaní

Ako sa vyhnúť úrazom pri športovaní

Traumatológ a chirurg MUDr. Jaroslav Ridoško, PhD., MBA je prednostom Kliniky úrazovej chirurgie vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, okrem toho má ako lekár na starosti hokejistov Dukly Trenčín.

Majú k sebe šport a úrazová chirurgia blízko?

Bohužiaľ, veľmi blízko. Až tak, že sám som sa– napríklad – na základe toho, čo nám prišlo na kliniku, rozhodol radšej po verejných cestách s dopravou nebicyklovať. Šport je pohyb, ktorý väčšina z nás nerobí denne, prináša nám endorfíny, ktoré nás občas uvedú do euforickej nálady a v nej prepíname svoje sily. A tak prichádza k úrazom z nepozornosti, únavovým zlomeninám, vykĺbeniam a nehodám, ktoré sa prosto prihodia, lebo si chceme dokázať, že to dokážeme.

Mnohí ľudia, keď sú mladí, športujú prirodzene, hýbu sa. potom príde rodina, práca, niet času, stále je niečo dôležitejšie. A odrazu, kdesi po štyridsiatke sa objaví uvedomenie si – hýbať sa treba. Čo na to telo?

Je to chvályhodné rozhodnutie, ale zároveň nebezpečné, ak sa do aktívnejšieho pohybu pustíme zhurta. Ak ste sa rozhodli športovať po tom, čo ste sa 15 rokov hýbali len tak rekreačne, čiže vôbec, tak čakajte najmä skrátené šľachy a úpony, ochabnuté svaly, zníženú vôľu v kĺboch. Správny začiatok, ak to s pohybom po štyridsiatke chcete skúsiť vážnejšie, je pod vedením trénera. Dnes je veľa možností, ako začať, či si zvolíte fitnes, beh, cyklistiku, plávanie alebo jogu, skúste sa poradiť. K dispozícii máme kopec informácií, ktoré vám pomôžu zvoliť si postup, vhodnú obuv, náčinie. Ísť behať prvý krát vo vyčaptaných botaskách a rozhodnúť sa, že desať kilometrov je fajn trasa, zaváňa vážnymi zdravotnými problémami a môžete pokojne skončiť u nás s vyčerpaním, poškodením kĺbov či nebodaj srdcovými problémami.

Ani nadmerný šport neznamená zdravie. Vy to ako lekár, ktorý pozná dôverne šatňu hokejistov Dukly Trenčín asi poznáte, nie?

Vrcholový šport je kapitola sama o sebe, čo sa týka úrazov. Nemôžeme sa porovnávať s ľuďmi, ktorí majú špičkovú tréningovú prípravu dvoj, trojfázovú, denne, pod vedením špecialistov. Vrcholoví športovci majú nastavení režim, na ktorý nemôžete len tak naskočiť. Tí najlepší idú naozaj až na hranicu fyzických možností človeka. Šport na vrcholovej úrovni je náročná profesia, kde nešťastný úraz môže znamenať koniec kariéry. Ale veľmi veľa sa odohráva v motivácii, odhodlaní, pri hokeji aj v kolektívnej podpore. Videl som chlapcov, ktorí boli odhodlaní hrať, aj keď mali zlomeniny, lebo mali tak veľa adrenalínu, že až do konca zápasu vlastne necítili bolesť.

Traumatológia a úrazová chirurgia je najmä povolaním rýchlych rozhodnutí. Veď často pri takýchto úrazoch ide o život, nie?

Nebojím sa, že by som prišiel o prácu, úrazy sú na dennej báze a majú často sezónny ráz – v zime ľad, korčule, v Trenčíne máme ďaleko k lyžiarskym strediskám, takže toho je u nás pomenej, zato si svoje užijú v Poprade či Martine. Na jar vyrazia cyklisti,  mávajú často úrazy, pády, odreniny,  v lete plavci, kde žiaľ sa  ešte stále aj napriek osvete stretávame so skokmi do neznámej vody  s fatálnymi následkami v zmysle poranenia krčnej chrbtice. Najhoršie sú – ale to nie je šport – autonehody s motorkármi. Práve cesta je tá, kde často rozhodujú minúty, takže áno, je v tom aj stres, aj rýchlosť. Ale pracujeme v tíme, vieme, čo máme robiť, bez ľudí, ktorí by boli na svojom mieste a na ktorých sa môžeme spoľahnúť, by sme nedokázali pracovať profesionálne.

Ale buďme pozitívni: Čo robiť, aby sme sa vyhli úrazom?

Aj pri úrazoch poznáme prevenciu. Môže byť takzvaná primárna, čo je súbor všetkých činností, aby sme úrazu zabránili, teda aby k úrazu vôbec nedošlo a sekundárnu, ktorá nastupuje vtedy, keď sa už úraz nastal  a sú to opatrenia, ktorými znižujeme následky úrazu. Samozrejme podstatná je tá primárna.  Teda v prípade športu,  jednoznačne sa neprepínať ak cítime únavu, ak nie sme v pohode. Ak pociťujeme neistotu pri športovom výkone, radšej prestať skôr, ako príde k úrazu. Nesmierne dôležitá je dobrá obuv, vykĺbenia, pády, natiahnuté šľachy, má často na svedomí práve zlá obuv a výstroj všeobecne. A vrelo odporúčam dobre sa rozcvičiť, urobiť si rozcvičku vždy, aj pred menším športovým výkonom. Strečing nie je hanba, naše telo sa vždy, keď môže, ukladá do oddychového režimu, takže ho najprv musíme prebudiť. A – aj keď to neradi počúvame – rátajme s tým, že nemladneme a fyzický výkon, ktorý sme mali na vrchole niekedy medzi 25 až 35 rokom života, sa postupne znižuje. A ak to myslíme so športom vážne, radšej sa poraďme aj s odborníkmi, ktorí nám pomôžu s postupnými krokmi. Športujeme pre radosť, nie pre úrazy.

Ďakujeme za rozhovor!

Redakcia

Mohlo by vás zaujímať…

Prečo by ste mali mať vo svojej zbierke béžovú dámsku kabelku?

Napriek svojej univerzálnosti béžová kabelka stále dokáže zvýrazniť váš osobný štýl. Nech už preferujete minimalistický look alebo máte radi výraznejšie módne kúsky, béžová kabelka poskytuje priestor na experimentovanie s vašim…

Mohlo by vás zaujímať