Miluj blížneho svojho. Viete, čo všetko je človek schopný urobiť, aby unikol osamelosti?

Instantná láska alebo miluj blížneho svojho

Keď som pred 12. rokmi videla tento film, povedala som si, že je to zaujímavé fantasy, podnetné, na zamyslenie. Aby ste nemuseli hneď pozerať film, ale pokračovať v čítaní, priblížim vám dej: Príbeh sa odohráva v Japonsku, kde si osamelý muž kúpi nafukovaciu pannu, rozpráva sa s ňou,  večeria, oblieka ju a ukladá spať. Až jedného dňa panna ožije, zacíti, že má srdce a začne spoznávať ľudský svet. Je to fiktívny príbeh o oživenej hračke a zúfalej ľudskej osamelosti.

Čo však bola pred rokmi fikcia, je dnes v Japonsku realita – kupovať si domov plastovú figurínu, podotýkam, nie za účelom sexuálneho uspokojenia, ale ako spoločníčku, s ktorou idete do kina, na večeru, na prechádzku a tak… Poviete si, že Japonci sú známi futuristi, fototuristi, workoholici, a inak povedané, kultúrne niekde inde. A čo my, Slováci a Česi, že by sme boli horší? Nás tiež samota a prázdnota suší na duši, len nemáme k tomu také IT, jeny, origami a original Japan sushi.

Čo všetko je človek schopný urobiť, aby unikol osamelosti?

Tak ako aj vo filmovom príbehu, keď je osamelosť príliš veľká, človek použije akúkoľvek náhradu. Ale aj barista z malého bistra vám povie, že instantná káva nie je káva, rovnako aj táto náhrada je len instantná láska. Podobnými náhradami sú aj ďalšie „milostné“ väzby k iným predmetom, rastlinám alebo zvieratám, bohužiaľ, niekedy aj k deťom. (O zvrátenej láske, z ktorej vám je na zvracanie, by mohlo vypovedať aj tých vyše 200 000 traumatizovaných detí vo Francúzsku. Som si vedomá, že nie som vzdelaná v teológii, ale spasenie duše, tuším, nejde cez genitálie, že?)

Keď sme začali naše úvahy filmovým príbehom, môžeme aj pokračovať, ale toto už vôbec nebude happy, easy a ani fantasy. Len v skratke, vo filme sú až na kosť odhalené a zobrazené ľudské osudy a praktiky v poľskej katolíckej cirkvi, od pedofílie, alkoholizmu, cez pranie špinavých peňazí, až po chamtivú túžbu po moci. (Dúfajme, že je režisér ešte nažive.) Tieto riadky ale nepíšem preto, aby som bola katom či advokátom, ale aby sme spolu o láske k blížnemu pouvažovali.

Prečo sa to vôbec deje?

Malý človiečik, ktorý sa len nedávno narodil, ako prvé potrebuje silnú citovú väzbu a neskôr s pribúdajúcimi mesiacmi a rokmi aj svoj vlastný prirodzený prejav. Ak v detstve v jednej či druhej potrebe nastal skrat, vznikne obrovská diera na duši a prejaví sa to naplno v „dospeláckych“ väzbách. A aká je potom ich podoba? Najčastejšie vzniknú nerovnovážne vzťahy s prejavmi závislosti, ktoré sú síce pohodlné, nehrozí v nich sklamanie a zrada, ale sú založené na ovládaní.

Dieru na duši, ktorú človek cíti, ale jej nerozumie, chce akýmkoľvek spôsobom zaplniť. Zaplniť túžbu po bezpodmienečnej oddanosti, bezpodmienečnej vernosti, bezpodmienečnej poslušnosti, po čistote a nevinnosti, po zjednotení, a ešte lepšie by bolo, keby sa to SAMO-SATO k nohám položilo.

Povedzme si ale na rovinu, prejavy takejto instantnej lásky „smrdia“ patológiou a, pokiaľ ide o zneužívanie a znásilňovanie, aj väzenskou celou. (Odpúšťanie ani zabúdanie tu nie je na mieste.)

Čo je zdravý vzťah?

Zdravý plnohodnotný vzťah je budovaný na pochopení. A pochopenie sa tvorí dlho, veľakrát zložito, ale vedomým úsilím a krok za krokom. Popritom človek určite narazí na vlastné slabosti, predsudky aj komplexy, a to už nie je potom len tak, že hop na kravu a bude teľa. Zrazu je toho veľa, problémy, konflikty, straty, zrady, nesplnené očakávania a nedorozumenia…

Aby sme si vskutku nemýlili pojmy s dojmami – milovať a mať rád sú dva stavy, ktoré sú na míle od seba vzdialené. Milovať niekoho znamená byť k niekomu milý, láskavý, to je zároveň byť prijateľný a teda akceptovaný, ocenený a aj odmenený a je jedno čím – pohladením, pekným slovom či zlatom… no, to je tak trochu láska za odmenu.

Mať niekoho rád, znamená mať porozumenie (rád – usporiadanosť) o niekom v sebe samom, a to celé bez nároku na odmenu. Že nemožné? Nie je to nemožné, ale nie je to ani jednoduché a ani rýchlo na počkanie. (Zneisteli ste? Zažili ste teda milovanie alebo mať RÁD? Prosím vás, len nehádžte hneď flintu do žita!)

Čo má potom ten chudák, Homo sapiens, robiť? Ako má splniť to staroveké – milovať blížneho svojho ako seba samého, keď on sám seba vôbec, ale že vôbec nepozná?!

Kto nepozná, nech sa opýta. Na všetky otázky sú dnes „zaručené“ odpovede v online svete, je to pohodlné a bezpečné, ušetrí to čas aj peniaze. Fakt? To ma podržte! Doba onlajnová vskutku poskytne všetko pohodlne, bezpečne, dokonca aj degeneráciu myslenia a k tomu ako bonus rýchlo a lacno pribalenú aj sociálnu fóbiu, depresiu, paniku a kdejakú závislosť či úchylku. (Pevne verím, že raz neskončíme všetci v jednej posteli… na psychiatrii.) Nuž, technológie odstránili všetky vzdialenosti, len nepriniesli ľuďom blízkosť.

Áno, človek pohodlný všetko nájde na nete, len jedno nie: Kto je on sám a aký má zmysel jeho život? Nepochopenie vlastnej identity, hodnoty a zmysluplnosti je potom tá najväčšia prázdnota, ktorá si každý deň žiada svoju daň. Vlastnú prázdnotu nie je možné zaplniť vzťahmi s vecami, rastlinami, zvieratami, zážitkami, ani hľadaním poslušnej lásky a oddanosti. Úteky od seba k instantným náhradám nikdy neriešia skutočnú príčinu, ale následky útekov sú často neblahé a niekedy fatálne.

Ako z toho von?

Začneme teda znova otázkami, ale nebudeme ich klásť do sveta onlajnového, ale do svojho vlastného. Napríklad: Prečo mám astmu, alergiu a vysoký krvný tlak? Prečo ma umára stále vlčí hlad a prečo všetko s chladom odmietam? Prečo pociťujem stále hnev, nenávisť a chuť súťažiť? Prečo chcem byť stále dokonalý, úspešný, obdivovaný? Prečo sa cítim stále ako veľká nula? Prečo chcem stále pomáhať a seba obetovať? Prečo túžim byť sám, stále plačem a od všetkého utekám? Prečo stále cítim úzkosť, odpor a nechuť? Čo je moja slabosť a čo sila? Čo nechcem – nemôžem – neviem a prečo?

A čo chcem takýmto svojím stavom – prejavom vlastne dosiahnuť?

Na hľadanie odpovedí vo vlastnom kráľovstve krivých zrkadiel si treba pribaliť chladnú hlavu, odvahu, trpezlivosť aj štipku humoru, aby bolo možné pokojne pozorovať a pokojne premýšľať. Čaká nás tu veľa nástrah, najviac strach a chuť to vzdať, ale odmena je obrovská. Tou je poznanie riadiacich programov. Programová výbava je, veru, širokospektrálna, tak napríklad: Matka Tereza, Napoleon, inseminátor, ohrdnutá milenka, samohybná replikačná jednotka, misionár, baba Jaga, Machiavelli a veľa veľa ďalších. Všetky tieto programy vznikli ako reakcia na nejakú zlomovú udalosť, často na roky vzdialenú, pomáhali pri sebaklame, skrývačke, vytesnení a kompenzácii nepríjemného prežívania a poslúžili hlavne na zachovanie vlastnej integrity.

Uvidieť a spoznať seba, ako poddaného v područí nejakého programu, nie je síce na výskanie, ale umožní to držať volant vlastného života vo svojich rukách a nie naopak. S volantom v rukách sa dajú lepšie zvládať aj ďalšie náročné úseky, možno až priesmyky – akými sú sebahodnota a vlastný zmysel života.

Resumé

A keďže všetko má svoj rád (poradie), tak aj z porozumenia o sebe rodí sa porozumenie o niekom inom a to je cesta od vlastného RÁDu k RÁDu druhého. Na tejto ceste nie sú žiadne skratky, len „zapeklité“ križovatky a cesta poznávania nikdy nekončí. To nevadí, za pocit, že máme niekoho z celého srdca RADi, tá cesta vždy stojí.

Želám vám (aj sebe) veľa zdaru aj radosti pri tvorení všetkých možných RÁDov. Problémov má každý vyše hlavy, a tak všetci máme čo robiť až do konca svojich dní.

Lenka Sapárová

Korektúry: Katarína Málková

 

Mohlo by vás zaujať…

S Milanom Markovičom som sa rozprávala o jeho pohľade na dnešnú dobu. Ako hodnotí ľudí na vysokých postoch a ich rozhodnutia? Prečo si myslí, že politika sa prezliekla za epidémiu a prešlo jej to? Porozprával aj o svojich aktuálnych projektoch a pripravovanej knihe.