Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
A je po sviatkoch…
Začína to tak, že je zhon. ONA nevie, čo skôr. ON vie, ale nemôže. ONY/ONI nerobia nič, teda, ak sa práve nebijú alebo nehádajú.
Potom vonia večera, horí sviečka, ONA, ON, ONY/ONI sa usmievajú. Potom sa ONA teší z darčeka, ktorý si sama kúpila aj zabalila, ON sa tvári, že sa teší z darčeka, ktorý mu ONA kúpila aj zabalila. ONI/ONY sa tešia, ak sa náhodou nebijú alebo nehádajú. Potom prejde pár dní….
A v tomto momente zvykol môj starý otec povedať: „A je po sviatkoch“.
Tým začnem aj ja. Je po sviatkoch. Je po rozprávkach, po rannom nevstávaní, po leňošení, po zabudnutí na problémy a starosti, po zastavení sa.
Papiere z darčekov už sú spálené v krbe.
Máme nový rok a s ním prišiel taký „zvláštny smútok víťazov“.
Smútok, že opäť prešiel ďalší rok, sme zase starší a zase sme nestihli urobiť niečo, čo sme chceli. Že zase začne všetko od začiatku a nevieme, čo bude a čo všetko zase musíme zvládnuť. Taká povianočná depka.
Čo s tým teraz? Receptov je veľa.
V mojej obľúbenej knihe jedna z postáv radila ubolenému smutnému chlapcovi, že sú 3 spôsoby, ako sa zbaviť bolesti a smútku.
Chlapec tipoval:
-Alkohol?
-Nie.
-Plač?
-Nie.
-Lieky?
-Nie.
-Tak čo teda???
Prvou je dobré jedlo.
Nie je nič lepšie ako rozhýbať endorfíny cez chuťové poháriky. Napríklad taká čokoláda alebo čerstvé pečivo s maslom, šťavnatý steak, bryndzové halušky alebo tiramisu (každý si už vyberie to svoje).
Druhou je dobrá hudba.
Tá človeka vždy povznesie.
Napríklad Čajkovský, Neřež, Nohavica, Kali, Metalica……..(podľa výberu).
A treťou je dobrý film.
Film, ktorý sa dobre skončí alebo aj nie, ale robí človeka lepším, dáva mu nádej.
Film, ktorý je ľudský, má zmysel pre humor.
Film, kde hrdinovi zomiera priateľ v náručí a on znáša rany osudu s neuveriteľnou odolnosťou, kde zloduchovia sú polapení, kde sa hrdina stretne za zvuku dojímavej hudby so svojou krásnou vílou s modrými očami a zachráni našu Matku Zem.
Mňa sa raz jeden pán doktor s veľmi špecifickým zmyslom pre humor po vyšetrení opýtal:
-Tak pani inžinierka, čo nesmiete zabudnúť?
-Veľa spať?
-NIE.
-Veľa piť?
-NIE.
Už mi napadlo len jedno, ale pre istotu som bola ticho.
-Tak už neviem.
-DÝCHAŤ. Nesmiete zabudnúť dýchať.
Takže, moje novoročné predsavzatie je: NEZABUDNIME DÝCHAŤ!!!!!
Či už je to dýchanie zhlboka v prírode.
Krátko nosom nádych, ústami výdych pri behu.
Tiché pokojné dýchanie pri krásnom sne.
Zrýchlené, náruživé, nežné niekde pod „baldachýnom“ (každý nech si už vyberie to svoje).
Lebo iba dýchaním dostaneme životabudič do pľúc a následne aj do srdca.
