fbpx
Ako sa rozprávať s dlhodobo chorými

Často sa rozhovory pri lôžku zúžia na témy: „Tak ako?“ „Jedla si?“ „Lieky si užila?“ „Okúpali ťa?“

V období pandémie sa ocitli pacienti v nemocnicach, ale aj v domovoch sociálne izolovaní a osamotení. Prítomnosť blízkej osoby, alebo dobrovoľníka pri lôžku pacienta, napomáha zlepšeniu ich celkového zdravotného stavu. 

Vôňa kávy sa rozliehala domovom staršej viedenskej dámy, ktorej spoločníčkou som sa na nejaký čas stala.

Vonku vládlo upršané, sychravé počasie a pani domáca neprichádzala ku stolu ako zvyčajne. Pohodlne oddychovala vo svojom kresle, s prázdnym pohľadom.

„Potrebujete pomoc?“ spýtala som sa.

„Nie, nepotrebujem, len som slabá,“ odpovedala mi 94-ročná dáma odetá v domácich šatách a zlatistých topánkach.

Výška teploty na teplomeri avizovala, že treba konať.

Vytočila som číslo jej dcéry a nasledoval transport staršej dámy do nemocnice, s podozrením na zápal pľúc. Navštevovala som pani v nemocnici každý deň. Mojou úlohou ju bolo strážiť, chrániť a zabávať pri nemocničnom lôžku. Tak si to želala rodina. Dcéra staršej dámy bola lekárkou a vybavila moju prítomnosť v nemocnici aj mimo návštevných hodín. Pohľady personálu nemocnice neboli veľmi presvedčivé, žeby som bola vítaná.

Jedného dňa som si všimla, že zavedená kanyla v ruke susednej pacientky nefunguje, ako by mala. Esencia, ktorá mala po kvapkách prúdiť do tela pacientky, sa rozlievala na plachtu postele. Zavolala som službukonajúcu sestru a odvtedy sa správanie personálu ku mne zmenilo. Moja prítomnosť na izbe pacientiek sa stala viac výhodou ako záťažou pre oddelenie. Nosila som toaletné misy, odprevádzala som zablúdených pacientov do izieb. Stala som sa na chvíľu dobrovoľníčkou na oddelení a spoločníčkou staršej smutnej dámy v nemocnici.

Lekári jej zdravotný stav vyhodnotili, že prekonala mozgovú porážku.

Prestala čiastočne hovoriť. Raz ma oslovila vedúca lekárka vizity.

„Prosím vás, komunikujte s ňou čo najviac, aby nespala, ale rozprávala.“

Svoju zverenkyňu som poznala, a preto som volila tému varenie a pečenie. Písali sme spolu recepty a vymýšľali nové. Odvtedy sa na tvári staršej dámy črtal často úsmev. Počas rozhovoru s jej dcérou som dostala otázku:

„Susáne, a o čom sa s mojou mamou rozprávate? Lebo so mnou veľmi málo hovorí.“

„O varení. Píšeme spolu kuchársku knihu do zošita,“ odpovedala som.

Usmiala sa a chvíľu sme na nemocničnej chodbe mlčali.

***

Často sa rozhovory pri lôžku šíria miesnosťou v znení:

„Tak ako?“

„Jedla si?“

„Lieky si užila?“

„Okúpali ťa?“

„Musím zájsť za doktorom a zistiť, či na niečo nezabudli a hlavne, či budeš chodiť.“

Často zabúdame na prítomnú chvíľu s človekom, za ktorým sme prišli.

Alebo, presnejšie povedané, nevieme, o čom by sme mali hovoriť. Sústredíme sa na otázky týkajúce sa jeho tela a zdravotného stavu. Však áno, je to prirodzené. Ale často zabúdame na psyché ‒ duševno človeka. Možno by stačilo rozprávať s chorým na lôžku o tom, čo mal rád, čo ho skutočne zaujíma, alebo ho nechať, nech hovorí, o čom on sám chce. Ak to jeho zdravotný stav dovoľuje.

Bola som pri lôžku, kde staršia dáma nemyslela na chorobu, ale do podrobností mi rozprávala o jej obľúbených koláčoch a jedlách. Možno taká banalita v tej obrovskej spleti starostí, že?

Na základe skúsenosti v nemocnici pri staršej dáme z Viedne som mohla vytvoriť svoje pôsobenie v liečebni pre dlhodobo chorých ako socioterapeutka. Komunikácia s človekom, ktorý je chorý, slabý a bezmocný, by mala byť citlivá a prísne individuálna. Je vhodné rozlíšiť, s kým hovoríme a o čom chceme hovoriť.

Pani z Viedne sa už z nemocnice domov nevrátila.

Som rada, že som mohla obohatiť jej posledné chvíle života, ktoré sa stali veľkou inšpiráciou pre moje povolanie. Pre prácu socioterapeutky na nemocničnom oddelení.

Sociálna terapia nepatrí k štandardom v nemocniciach. Je zakomponovaná do programu sociálnych zariadení. Aj keď nie je tajomstvom, že prítomnosť animátora alebo dobrovoľníka, ktorý venuje svoj čas pacientovi pri lôžku, je pre jeho duševný a zdravotný stav prospešná.

Už aby sa čo najskôr vrátili doborovoľníci aj zdravotní klauni do nemocníc a sociálnych zariadení.

Držme si palce.

Zuzana Balašovová Donátová

Autorka knihy knihy Chlpaté verše

Ilustrácia Oľga Gromová

*Ako sociálna terapeutka ‒ animátorka a dôverníčka pacientov pri lôžku a taktiež v tvorivej spoločenskej miestnosti.

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová