Erik Klein: S vínom cesta poznávania nikdy nekončí. Je to neuveriteľne bohatá téma.

Odísť na skusy do sveta nie je až také zložité. Odísť a presadiť sa, to chce húževnatosť… 

Čím ste chceli byť, keď ste boli malí? Je dokázané, že väčšina chlapcov chce byť smetiarom. Zaujímavé, že v dospelosti mnohí vyhodnocujú ako prácu snov niečo úplne iné. Čo tak robiť napríklad s vínom? Erikovi Kleinovi sa to podarilo. A ja som sa ho rozhodla vyspovedať… Pýtala som sa aj na to, ako sa pracovne uchytiť v zahraničí.

Erik, ty si odišiel z domu v podstate ako dieťa. Mal si 18 rokov a šup do Ameriky. Nebáli sa rodičia a ako si to vnímal?

Áno, odchádzal som hneď nato, ako som sa nedostal na štúdium psychológie v Prešove. Bol som trosku sklamaný, ale prvú príležitosť ísť za „veľkú mláku“ pomôcť strýkovi v NY na 2-3 mesiace a zlepšiť si angličtinu som zobral s entuziazmom. Všetko bolo ale úplne inak. Z 2-3 mesiacov to bolo nakoniec takmer 8 rokov…

Rodičia už boli viac-menej trocha zvyknutí, pretože ako 16-ročný som bol cez leto na 2 mesiace v Austrálii a, keďže som sa vrátil, tak mi asi dôverovali.

Neviem, ale v Budapešti na letisku pred odletom sa mi nezdali smutní… Alebo to dobre zakrývali. Ťažko povedať.

Na Slovensko si sa prakticky nevrátil. Čo ťa očarilo na živote v zahraničí? Ako sa pracovne uchytiť v zahraničí?

Veru tak. V podstate som sa na Slovensko, alebo do Československa, už nevrátil. Pamätám sa, akým šokom bolo pre mňa vrátiť sa v 1999 po takmer ôsmich rokoch. Bolo to super vidieť rodinu, priateľov a blízkych po takom dlhom čase. Neopísateľné.

Aktuálne sa pohybuješ v oblasti, kde by chcela byť väčšina z nás. Slnečné Taliansko a vinárska oblasť. Ako sa to stalo, že si vymenil Ameriku za Taliansko?

Do Talianska som z NY prišiel z dvoch dôvodov. Prvým bolo, že som si hľadal postgraduálne štúdium MBA na niektorej z popredných škôl v Európe. Chcel som už zmeniť klímu. Poslal som prihlášky na viacero škôl a prijatý som bol do Londýna, Amsterdamu a Milána. Anglicko a Holandsko boli porovnateľne oveľa drahšie voľby. Druhý dôvod? Áno, uhádli ste. Amore. Mám Talianku za manželku, a tak voľba Milána bola jednoduchšia, už aj z logistických dôvodov, a tiež sme aj čakali bábätko.

Do oblasti vína som sa dostal viac-menej náhodou v roku 2007, keď som sa na jednej veľkej výstave vína prihovoril jednému pánovi, ktorý, ako sa ukázalo, bol jedným z najväčších a najuznávanejších vývozcov talianskych vín do USA. V tom čase som práve menil povolanie a tak sme z jednej debaty išli do druhej a nakoniec som začal pracovať pre tohto pána a jeho firmu Empson Selections, ako skaut hľadajúci možnosti distribúcie v strednej a východnej Európe. Dodnes s touto firmou spolupracujem, aj keď som si už za ten čas vybudoval aj vlastné portfólio výrobcov.

 

Vyznajú sa, podľa teba, ľudia vo víne?

Myslím si, že ľudí víno zaujíma viac a viac. Prispieva k tomu viacero faktorov. Hlavným dôvodom, si myslím, je lacnejšie cestovanie a poznávanie vínnych regiónov. Napríklad: človek vycestuje do Toskánska, na Sicíliu alebo Piemont, objaví nádherné krajinky, vyskúša lokálnu gastronómiu kombinovanú s lokálnym vínom, vráti sa domov s dojmami a emóciami, ktoré ho potom možno ďalej inšpirujú, aby pokračoval v ochutnávaní a poznávaní.

Ľahko sa kontaktuje cez sociálne siete, ako Instagram a iné, a sleduje, čo sa deje s jeho obľúbeným regiónom či výrobcom a tým, že je to na internete všetko poprepájané, dostáva podnety objavovať stále niečo nové a nové. S vínom táto cesta nikdy nekončí. Je to neuveriteľne bohatá téma.

 

Ja mám rada červené a aj keby mi niekto povedal, že k rybe si mám dať biele, tak ma nepresvedčí. Som barbar?

Ja mám tiež radšej červené, ako biele, a k výdatnej rybe si pokojne dám sviežejšie červené, ktoré má menej trieslovín. Napríklad ja žijem v meste Vicenza a máme tu špecialitu, ktorá sa volá Baccala (treska) alla Vicentina (na spôsob Vicentina). K tomuto jedlu je ako „vyšité“ červené vínko odrody Tai Rosso, ktoré je vlastne identické s odrodou Grenache a Cannonau. Takže nie. Určite nie si barbarka.

Ktoré víno je tvoje najobľúbenejšie a prečo?

Moje najobľúbenejšie víno? To je ťažké. Mám rád viacero oblastí. V Taliansku máme stovky apelácií pôvodu a viac než 700 autochtónnych odrôd. Je to skutočne neuveriteľná krajina pre milovníkov vína a vínnej révy.

Rád ochutnávam staršie ročníky. Medzi moje najobľúbenejšie odrody patrí Nebbiolo pre vína, ako Barolo a Barbaresco, ďalšou odrodou je Sangiovese pre vína, ako Chianti a Brunello di Montalcino, alebo Nerello Mascalese pre sopečné vína z Etny na Sicílii.

Obľubujem aj menej náročné, šťavnaté vína z odrody Barbera, Nero d’Avola, Lacrima di Moro d’Alba atď, atď. Je ich fakt veľa.

Najvtipnejšia záležitosť s vínkom v pohári?

Bože, koľko krásnych chvíľ, plných emócií, spolu s priateľmi….

Najvtipnejšia alebo možno najtrápnejšia situácia nastala, keď som opisoval s mojou, ešte vtedy poslabšou, taliančinou prácu môjho priateľa enológa, pred publikom asi 100 osôb. Slávnostne som zakončoval s vetou, ktorá končila so slovom enológ roka, po taliansky enologo dell’anno, ale z mojej výslovnosti to znelo ako enologo del’ano (jedno ‘n’) čo je niečo úplne iné…

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/