Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Máte svoju obľúbenú činnosť? Vo vašej pôvodnej práci a v žiadnej práci vás už nechcú? Lebo máte 40+ a ste údajne starí, prekvalifikovaní a nehodíte sa medzi mladých kolegov?
„Ako sa odvážiť a založiť si svoju vlastnú firmu, živnosť?“
Poďme pekne po poriadku. Kladiete si otázku, prečo sa nehodíme medzi mladých kolegov? S tým si nelámte hlavu. Nezmeníme to teraz. Naša generácia 50+ svojich mladých ľudí takto proste „vychovala“.
Vysvetlím.
Keď som mala 20 rokov, tak sa panelákom každé pracovné ráno rozliehal plač batoliat, ktoré pracujúce mamičky viezli do jaslí, škôlky pre veľmi malé detičky. Trhalo mi to srdce. Socializmus učil mamičky, aby krátko po narodení bábätka začali pracovať. Lebo „Treba pracovať“.
Čo sa dialo s detičkami?
Veľmi veľa detí, ktoré majú teraz 30+ a sú na pozíciách personalistov, nemalo kedy byť so svojou mamičkou a otcom a rozprávať sa s nimi. Jednoducho boli najprv v jasliach, kde nebol čas na dôverný rozhovor a očný kontakt. Večer jesť a šup spať, lebo je už pre detičky neskoro a ráno zasa rýchlo do jaslí a do škôlky.
Takto to bežalo prvých 6 rokov, kedy sa vytvára medzi dieťatkom a rodičom BLÍZKY VZŤAH.
Potom sa dieťa naučí rodiča „psychicky nepotrebovať.“ Psychológovia tieto deti nazvali „Bezprízorné deti“. Mali domov, jedlo, no nemali citovú blízkosť v tom najdôležitejšom období svojho života. Títo – dnes mladí ľudia 30+, nie sú odmietaví, oni len nemajú ŽIADNU motiváciu a dôvod byť so staršími kolegami, lebo nepoznajú pocit blízkosti so starším človekom.
NECHCÚ starších kolegov, lebo ich rodičia boli možno až príliš autoritatívni.
Nezažili v detstve a nemajú blízkosť ani teraz so svojimi zrelými rodičmi. Odišli od nich ďaleko preč do veľkého mesta a uľavilo sa im. Nedávno sa psychicky zrútil jeden mladý muž v práci. Myslíte, že zavolal rodičom do malého mesta? Nie.
Mám niekoľko klientov na koučing, čo by nikdy nepovedali rodičom veci, ktoré s nimi riešim ja. Čudujete sa im? Ja nie. Tak sa nečudujme, my zrelí ľudia, že nás nechcú vedľa seba mladí ľudia ani v zamestnaní.
Áno, postupne sa to zmení. Postupne…
Ale čo s nami dovtedy? Riešením je podnikanie. Ak si my, zrelí ľudia 40+ odvážime založiť si firmu, živnosť. A skúsime vyžiť z práce, ktorá nás baví a ktorú niekto potrebuje. Viete, že od roku 1948 do Nežnej revolúcie, sme 41 rokov nesmeli podnikať?
Mojej Omame, babine Hermíne (na fotke) znárodnili krajčírsky salón LENA na Gorkého ulici v Bratislave v roku 1948. Komunisti jej zobrali jej firmu, aj rodinný dom. Bola talentovaná a šila na mieru krásne šaty z vlastných strihov. Klientky si ju dodnes pamätajú. Herečky, političky a speváčky tej doby. Šila tajne vo svojom 1-izbovom byte v Segnerovej kúrii na Michalskej ulici a všetci o tom vedeli.
A dnes? Dnes už od roku 1989 môžeme 30 rokov slobodne podnikať.
Vy ste ešte nezačali? Často nás brzdí vlastný mozog, lebo má strach z nepoznaného. Ja som tiež po rokoch opäť začala podnikať. Pomáham klientom obdobie strachu prekonať tak, aby vedeli začať robiť prvé kroky k zmene.
Istota je najväčšia brzda kreativity a zdroj mnohého nešťastia. Istota totiž neexistuje. Budem rada, ak sa mi ozvete.
Ing. Karolína Ivanová, Profesionálna certifikovaná intregratívna koučka, www.kajakoucing.sk