Obrátil som svoju pozornosť na tvorbu nového sveta. Ľudskosť je ťarchavá a treba pomáhať pri pôrode.

Už nás nikto nezachráni

„My sme vám to hovorili…“ znelo to ako démonický šepot netvora v posvätnom tichu chrámového miesta. Démonickým netvorom však bola subtílna Zeta Reticulianová, ktorej sa nikto nikdy nebál. Ani chrám to žiaden nebol. Išlo o starú, síce ošarpanú, ale plne funkčnú základňu na zemskej družici, ktorú kedysi Zetini praprapraprarodičia nainštalovali k vtedy ešte mladej planéte. Zástupcovia Veľkej galaktickej rady stáli v kruhu uprostred „Sály stretu“ a civeli na žiariacu pologuľu. Nikto z prítomnej štvorice nereagoval na Zetino podpichnutie, iba Aštar pevnejšie stisol pery.

Patril aj s Pietorom, stojacim vedľa neho, do časti civilizácie, ktorú si pozemšťania nazvali „Anjeli svetla“. Od narodenia sa mu nepáčili metódy „Sivej rasy“, do ktorej zasa patrila Zeta a jej brat Tantor, s ktorými sa v sále ocitol. Siví pohŕdali všetkým nízkym a primitívnym. Akoby zabudli, snáď aj mali dôvod pre neslýchane dlhý vek svojej rasy, že aj ich pradávni predkovia boli voľakedy neohrabanými polozvermi.

Aštar sa však musel priznať, že napriek ušľachtilej výchove, cítil návaly nervozity pri každom stretnutí so Sivými. Keby nemal na starosti Zem, určite by sa im vyhýbal. Popudzovala ho tá ich nebotyčná nadutosť. Anjeli svetla sa im skúsenosťami ani dĺžkou vývoja nemohli rovnať, ale ich prístup bol čistá tvorba, povzbudzovanie krásy, podpora rastu i vzostupu všetkého živého. Siví neváhali zlikvidovať všetko, čo im stálo v ceste, aby sa mali kde roztiahnuť.

„Mne sa už nechce čakať, Aštar…“ pokojne predniesol Tantor. „Oficiálne ťa žiadam, aby si zvolal Veľkú radu. Budeme hlasovať a hotovo.“

Aštar zhlboka vzdychol a skúsil ešte opáčiť.

„Tantor, pozri na to.“ Ukázal dlaňou na pologuľovú obrazovku, kde sa zobrazovali výjavy zo Zeme. „Pozri na tú krásu. Nestojí za to dať im ešte šancu?“ Aštar sa pokúsil dať do svojej prosby celé srdce nabité láskyplným svetlom. Pietor sa obrátil na neho a s rozšírenými očami sa uklonil na znak úcty k ušľachtilosti svojho druha. Žili spolu ako milujúci partneri už viac ako dve dekády kmitočtu prémia, no stále ho drahý prekvapoval svojou vznešenosťou.

Aj Tantor rozškľabil oči a zalapal po dychu. V malej hladkej tvári nabral napätý výraz, ktorý sa vylial tmavo-čiernou farbou. Nestačil odpovedať, predbehla ho Zeta.

„Čo?! Tebe hnije mozog?! Na akú krásu ukazuješ? Všetka tá krása na Zemi hynie práve preto, lebo ty a podobne postihnutí mamľasi stále nechávate tú háveď nažive. Keby Veľký Diamón nehavaroval a nezhorel aj s navigačnými plánmi tejto planéty, tak by sme sa MOHLI teraz dívať na nejakú tú krásu. Priznaj si to, Aštar! Prišli sme neskoro. Mali sme ich vyhubiť v zárodku a bol by pokoj. Fuj, veď je to na grcanie… ako sa ti môžu páčiť cudzopasníci? Čo si úchyl?“

„No, ale to si preh…“ začal Pietor obrannú reč, ale Tantor ho prerušil.

„Prestaňte! Nebudeme sa hádať kvôli nejakej hávedi.“ Prísne pozrel na svoju sestru. „A, mimochodom, žiadam o hlasovanie, nehovorím, že ich ideme hubiť.“ Prešiel pohľadom na Aštara a zadíval sa do jeho ustarostených a milujúcich očí. Zovrelo mu hruď pri napojení sa na jeho vnútro a znova v starom Sivom mudrcovi vyhral súcit.

„Aštar, čo na nich vidíš?“ šeptom sa Tantor spýtal.

Anjel svetla prepojil svoje vnútorné svetlo so sivým starcom a bez hláskových zvukov mu odpovedal vnútornou rečou.

„Sú medzi nimi takí, ktorí sa rozvinuli a zdvihli svoj kmitočet už takmer na prvú úroveň vesmírneho vedomia. Ich sa oplatí zachrániť a naučiť ich všetko to, čo vieme. No uznaj, ó, veľký Tantor, neboli by snáď tými najvhodnejšími správcami planéty, do ktorej vkladáme toľko nádejí?“

Srdce skúseného správcu Živého rozvoja Veľkej galaktickej rady sa spomalilo v láskavom teple Aštarovho citu. Jemne sa usmial a uvedomil si, že na Veľkej rade bude stáť po boku tohto rojka a znovu sa pokúsi získať pre ľudí čas… nech Zetu aj rozdrapí…

Ach, aké krásne však? To je ale prenádherná predstava. Mocná Veľká galaktická rada sa zľutuje nad háveďou, čo systematicky ničí vlastné životné prostredie a zasiahne. Z odvrátenej strany mesiaca sa vynorí flotila vesmírnych lodí a urobí na Zemi konečne poriadky. Vyberie spravodlivých a zverí im vládu na Zemi a tých krivákov vyťahá za uši a pošle do galaktickej polepšovne… a všetci sa zrazu budeme ľúbiť a nastane raj na Zemi.

Viete, čo si myslím ja? Myslím si, že medzi nami sú ľudia a nie je ich málo, ktorí tomu naozaj veria. Až tak ďaleko zašlo systematické zbavovanie sa zodpovednosti.

Žiť bez zodpovednosti za svoje konanie je totiž nekonečne POHODLNÉ.

Preto sa jej tak ľahko ľudia dokážu zbaviť. Zodpovednosť však je len jedna strana mince. Na tej druhej strane je SLOBODA, a tak si ľudia pohodlie kupujú odovzdaním zodpovednosti a na tú druhú stranu mince sa, jednoducho, radšej nedívajú. Ľahšie je totiž potom sťažovať sa, hromžiť a nadávať na to, ako o slobodu prichádzajú, a keď sa im pripomenie, že sa jej dobrovoľne vzdali, tvária sa, že o tom ani netušili.

Tak a teraz som toto naivné divadielko ukončil. Už všetci vieme, o čo ide. Chcete pohodlie? V poriadku, začnite na ňom pracovať. Je ľahšie si ho kúpiť odovzdaním zodpovednosti? Potom však nevrieskajte, že vám chýba sloboda!

V náuke Rozpoznanie skutočnosti tvrdíme, že naše konanie by sa malo riadiť tromi zákonmi spravodlivosti:

  1. Mám hodnotu rovnakú ako všetci ostatní.
  2. Okolo mňa sú len priatelia a učitelia.
  3. Všetko, čo sa deje, sa deje pre môj osoh.

Všetci, ktorí sa učia náuku, akceptujú tieto zákony.

Metódy, v ktorých sa vzdelávajú, pragmaticky a jasne ponúkajú návody, ako komunikovať s ostatným svetom tak, aby tieto zákony ustáli v akomkoľvek prostredí. Tí, čo vydržia, sú odhodlaní konať, pretože uverili, že sa to dá. Čaká ich tvrdá práca, lebo napriek tomu, že metódy sú jednoduché, ich uplatnenie je ťažké, preťažké. Tri zákony spravodlivosti sú ako ten pomyselný jediný pevný bod. Môžete pomocou nich pohnúť celým vesmírom. Je to jednoduché… ale ŤAŽKÉ.

Komu sa už len ťarcha môže páčiť?

Ja aj moji priatelia sme zamilovaní do týchto metód, ktoré nás sprevádzajú k obrode, no sami uznávame, že v porovnaní s lákadlami súčasnej majoritnej kultúry, sú krajne neatraktívne. Ba dokonca, často až odstrašujúce. Samotná pravda vo svojej holej jednoduchosti je pre mnohých tak nepochopiteľná a často až démonická, že stretnutie so skutočne pravdovravným človekom je pre nich ako náraz do múru.

  • Byť nevoľníkom je veľmi ľahké, no nadmieru komplikované.
  • Byť slobodným človekom je nadmieru jednoduché, no veľmi ťažké.

Čo si vyberieš, človeče?

Všetko, čo sa snažíme žiť v súlade s Tromi zákonmi spravodlivosti, sa možno ani nemusí študovať. Myslíte, že by som to mal prezradiť? Hm? No neviem, mám trochu obavy, že Univerzita vedomého života príde o svojich žiakov… a čo potom? Čím sa budeme my, učitelia, živiť? Snáď v tom novom spravodlivom svete budeme tiež osožní, aj keď trochu inak.

Keď budeme mať okolo seba iba ľudí, ktorí sa nebudú povyšovať ani ponižovať pred inými, ku sporom budú pristupovať ako k príležitostiam napraviť svoje postoje, k sympatii ako k povzbudeniu zanedbaných kvalít a s úctou budú prijímať životné prekážky ako výzvy k zušľachteniu vlastnej duše, snáď aj nám, učiteľom, pomôžu nájsť v takomto svete nové uplatnenie. Ja to teda risknem a prezradím, čo treba robiť.

Máš pocit, že svet je obrovský chaos a už ničomu sa naozaj nedá veriť?

Pozorne si prečítaj Tri zákony spravodlivosti a začni si ich pospevovať vždy, keď budeš mať voľnú chvíľu. Odriekaj ich v modlitbe či rozjímaní, prepoj sa s nimi natoľko, že sa ako rádio naladíš na ich kmitočet.

Si sklamaný, že si opakovane obeťou podvodu, zavádzania, manipulácií a klamstiev?

Začni vyjadrovať, čo cítiš, nech to stojí, čo to stojí. Už nedovoľ zamlčať svoju nespokojnosť či, naopak, oceniť to, čo si vážiš. S rovnakou mierou odvahy vyjadri svoj názor, s akou dávkou úcty prijmeš názor iný.

Narážaš na odpor, odvrhnutie či zapretie z okolia?

Pýtaj sa spornej strany, ako máš zmeniť svoj postoj, aby odpor pominul.

Si často vo vzťahoch sklamaný, možno už aj zatrpknutý a strácaš dôveru, či vôbec má zmysel s niekým spolupracovať?

Zisti, čo si na tebe blízki vlastne vážia. Ako ti to pomáhajú rozvíjať a čo za to od teba očakávajú? Vieš vôbec, čím sú tí všetci, čo tvoria tvoje vzťahové zázemie, vlastne pre teba dôležití? Ako im pomáhaš rozvíjať ich kvality a čo z toho vlastne máš? Nevieš? Zisti to!

Robíš, čo treba, pilne pracuješ, vyjadruješ pravdu a s úctou prijímaš rôznorodosť prostredia? Si čestný, si láskavý, si pravdivý, no napriek tomu máš pocit, že prešľapuješ na mieste?

Zbav sa starého. Odhoď, čo neslúži, daruj, čo máš navyše, vráť, čo ti nepatrí. Odhoď predsudky, posudky, zbytočné očakávania a odpusti si vlastné zlyhania i omyly, ktoré si spôsobil vo svojej nevedomosti.

Kráčaj pevným krokom životom a neboj sa padať. Každý pád ťa naučí vstať, aby si nakoniec mohol spočinúť v hrdom dokonaní diela.

Pýtaš sa, čo je to dielo, ktoré treba dokonať?

Šťastie, človeče, TVOJE šťastie a nikoho iného.

Pýtaš sa, čo je to šťastie?

Absencia strachu a súhlasný pocit.

Porozumel si uvedenému textu a vieš, kde máš začať? Neváhaj a začni! Teraz! Nie zajtra! Nie o minútu! HNEĎ!

Nedávajú ti opísané odpovede ten správny zrozumiteľný návod, čo máš robiť, ako začať?

Pýtaj sa tých, ktorí rozumejú a vedia to vysvetliť. Nie si sám a nie všetci sú začiatočníci. Máš sa od koho učiť a keď je žiak skutočne pripravený a odhodlaný aj konať, učiteľ sa vždy objaví, keď je to potrebné.

Nebaví ma už stále dokola len filozofovať a hľadať príčiny príčin dôsledkov a vzdorovať dôsledkom príčin dôsledkov. Už nechcem plátať staré vrece, deravé ako ementál. Desí ma prelepovať stále mokvajúcu ranu. Čo je staré, to dokoná, a ja mu v tom nebudem brániť. Čo je slabé, to padne, a ja to dovolím. Čo je skazené, to zhnije aj samo.

Ja som obrátil svoju pozornosť na tvorbu nového sveta.

Ľudskosť je ťarchavá a treba pomáhať pri pôrode. Tam sústreďujem svoje sily. Viem, že dieťa s menom Spravodlivosť sa rodí ešte krehké, no ja som pri tom a pomáham, ako vládzem. Aj keď ma to bude stáť život, stojí mi zato ho obetovať. Posilňuje ma predstava, že ak malé vyrastie, hoc aj v tretej generácii po mne, tí šťastní ľudia budú s bázňou a láskou spomínať na oddaných bláznov, čo v upadajúcom svete chránili krehké dieťa budúcnosti a umožnili mu vyrásť do mocnej dospelosti Spravodlivej spoločnosti.

Leri Veleslav Švec

Autor knihy: ROZPOZNANIE SKUTOČNOSTI

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: 

https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať