Písanie je skvelá terapia. Vždy je lepšie von, ako dnu…
Ak by som si mala vybrať čokoľvek na tomto svete, vybrala by som si kávu.
Hneď po nej knihy a potom písanie.
A ak píšete a váhate, či je váš text dosť dobrý, tak pár povšimnutí, ktoré som počas prepísaných rokov zistila:
- Neexistuje príliš dlhý text. Existuje iba text, ktorý je nahovno a nezaujíma nikoho.
- Každý prečíta text, ktorý je zaujímavý, vtipný, ktorý dojíma, alebo ktorý prináša spomienky.
- Nikto neprečíta nič, čo je suché, nudné, bez vášne, a teraz nemyslím vášeň erotickú, ale vášeň k životu.
- Je úplne jedno, o ktorej hodine zdieľate myšlienky, ak sú zaujímavé, kým vstanete, tak sa budú páčiť mnohým.
- Humor, každodennosť, obyčajnosť, to, ako príbeh podáte, je TO eso.
- Je dôležité, aby to vtipné bolo fakt vtipné.
- Aby v texte čitateľ vnímal charakter, svetlá, vône, prírodu, vedel si predstaviť dialógy.
- Text musí byť kinom pre čitateľa! Vtedy vás budú milovať!
Úprimnosť a vôňa človečenstva kuje skutočné komunity
V médiách a, hej, aj v tých sociálnych, je veľmi málo dôveryhodných a identifikovateľných autorov. Všade ide najmä o lesk. O to, kto aký má super život, kto akým je guru. Každý je marketingový, motivačný tréner a kúúlový človek, ale mnohí ani netušia, akú hrajú rolu. Ale oplatí sa vidieť a dávať von aj chyby a nedostatky.
Pamätáte na moje jablkové ruže? Alebo cesto, do ktorého som zabudla dať múku? Skromnosť sa vypláca, nie pompéznosť.
Prvá osoba, ktorej sa tak mnohí autori boja, je veľmi silná voľba. Pocity, myšlienky udierajú kladivom do hlavy a do duše. Chápem, že písať v prvej osobe je strašidlom, pretože číta švagriná, šéf, bývalý, ale faktom je, že text bude určite viac autentický.
Štýl písania neexistuje.
Štýl písania je samotný človek.
Ten, kto píše.
Niekto píše roky, a predsa nemá svoj štýl.
Bez čítania neexistuje písanie. Každý, kto píše, má veľa čítať, pretože ten, kto veľa číta, je dobre informovaný a môže si dovoliť byť aj skeptický, má sociálne cítenie, ale má aj sebakritiku.
A mal by čítať všetko. Básne, beletriu, poviedky, romány. Slovákov, Rusov, Nemcov, Maďarov, Čechov, čokoľvek.
Nepíšeme kvôli lajkom, ale preto, aby sme vypustili paru.
Písanie je skvelá terapia. Vždy je lepšie von, ako dnu. Teda nie vždy, ale pri písaní určite.
A to najlepšie nakoniec – Veľký spisovateľ vie nepísať, keď nevie písať!
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/