fbpx

Nikdy nie je náhoda to, čo sa ti deje. Odpustiť nejde na počkanie. Na odpúšťanie potrebuješ čas.

Ako sa naučiť odpúšťaťAko sa naučiť odpúšťať…

Ezoterickým, ale aj „normálnym“ svetom sa nesie jedno múdre odporúčanie: „Odpusť druhým, odpusť sám sebe a máš vyhraté…“ Máš svätý pokoj. Ako sa naučiť odpúšťať?

Odpustenie je dar pre teba.

Odpúšťaj všetkým svojim blížnym!

Musíš odpustiť, aby si sa oslobodil.

Keď neodpustíš, tak do smrti budeš trpieť.

Odpusť jej.

Odpusť jemu.

A ešte odpusť sebe.

A miluj.

Miluj ich!

Všetkým odpusť!

Všetkých miluj!

A zas to je tak, že dobre sa to číta.

Dobre sa to hovorí.

Dobre sa to píše do komentára.

Akurát že tota apka odpúšťania sa dajak blbo spúšťa, či čo.

Odpúšťanie zas neni až také jednoduché…

Je to síce pravda, že sa ti potom fest uľaví a je z teba nový človek, ale nejde to z fleku hneď a zaraz.

Prečo?

Jednoducho preto, lebo keď máš nezahojenú ranu, a dakto ti do nej rafne, tak vidíš hviezdičky.

To neodžubeš, proste.

Bolí to.

Ešte sa ti nožík otvára vo vačku, keď stretneš dotyčného, ktorý ti dačo ohavné vystrojil.

Ohne pekelné ho spaľujú, keď ho zbačíš v Tescu pri bananoch…

A keď si naňho spomenieš pri obede, ta už ani tota držková ti nejde dolu krkom.

Ešte by si mu tak aj zo tri-štyri po papuli…

Joooj, jak rád by si mu vrátil tú bolesť.

Ostatným dookola hovoríš, jak strašne ti bolo ublížené a čo za sprosté a necitlivé hovado to bolo.

Stále čakáš na totu povestnú vesmírnu karmu. Na dajaký boží trest abo čo.

Dze do rici je a kedy ho dostihne?

A ani ťa pritom nenapadne, že či to práve neni tvoja karma, to, čo sa ti stalo.

Nikdy nie je náhoda to, čo sa ti deje.

Preto odpustiť nejde na počkanie.

Na odpúšťanie potrebuješ čas.

Potrebuješ čas na nenávisť.

Dakto potrebuje aspoň imaginárne aplikovať dajakú pomstu.

Aspoň v predstavách.

Potrebuješ čas, aby si mohol PUSTIŤ von všetky svoje prítomné emócie.

Vyzúriť sa, jak sa patrí.

Potrebuješ čas, aby si si mohol kus pokričať, poplakať, vybúchať sa do vreca, naklepať rizky v rytme Rammsteinu alebo zožrať vedro menheten zmrzky…

Potrebuješ čas, aby si sa mohla vydristať s kamoškami na kaveji, aspoň na desiatich bosoráckych zrazoch.

No a hlavne toho dotyčného človeka v tom období ani nemôžeš milovať.

Ta čóóó sííí…

Nemôžeš.

Hoci existujú barsjaké techniky a tú lásku k človeku, ktorého nenávidíš, si dokážeš normálne že na chvíľu aj nasilu vsugerovať.

No či je tá láska naozaj pravdivá, ukáže až čas.

A čas väčšinou ukáže, že pravdivá nebola.

Lebo je to presne tak, jak keď sa snažíš byť nasilu vtipný, alebo nasilu pozitívny.

Klameš sám seba.

Ale, ja sa ani nečudujem, že ľudia skúšajú kadejaké techniky na toto.

  • Bo zprava aj zľava ti radia, že musíš odpustiť a milovať…
  • MUSÍŠ!
  • MAL BY SI.
  • A najlepšie hneď.
  • Ďalší ti zas zadrbe, že nenávisť je hriech a nie je v poriadku nenávidieť niekoho.
  • Nuž a tretí špecialista si TY.

Ty zas pod tlakom púšťaš na špacírku svoju hlavu a nezabúdaš sa kvalitne zdžubať!

Vyčítaš si svoju pomalosť, neschopnosť a slabosť, padáš do role neschopáka, vinníka, obete a barsčoho ešte, bo ti nejde odpustiť takoj hnedkoj!

Si v prdeli.

Bože, ľudze…

Zas toten tlak.

Vnímaš toten tlak?

Netlač sa do odpúšťania. Netlač sa do milovania. Ideš proti sebe.

Tlačíš…

Tlačíš…

A vytlačíš leda hovno.

Ne.

Ostaň tam, kde si a s tým, čo cítiš, a tak dlho, ako bude treba.

Ale, do brutálna.

A nikam sa neponáhľaj.

Ponáhľaním brzdíš svoje uvedomenie.

Netlač.

Príde chvíľa, keď pochopíš.

A tá chvíľa môže trvať kľudne aj roky, ba dokonca celý život.

Zmier sa s tým, lebo ti z toho preskočí.

Čakaj, kým tú tvoju frajerku, čo ti zlomila srdce, nahradí nová a ty pochopíš, že tamtá ti nebola súdená a budeš ďakovať, že ťa vtedy nechala.

PUSTÍŠ JU a prijmeš, že to tak malo byť.

Dokonca ju začneš mať rád!

A úprimne rád!

Už vieš, že tá skúška bola potrebná a že ťa zocelila.

Čakaj, kým sa sám staneš rodičom a pochopíš, že aj ty robíš iba toľko, čo sám zmôžeš a na čo máš kvality a nervy.

Pochopíš, že aj napriek tomu, že čítaš informácie z kníh, z netu toľko, že ani nevieš, ktorú skorej použiť, padáš pri výchove detí na hubu.

A tvrdo.

PUSTÍŠ AJ TÝCH SVOJICH RODIČOV.

Pochopíš ich bezmocnosť.

Pochopíš, že ty sám tiež nie si bez chyby a že v niečom mali predsa len pravdu.

Prijmeš ich a tá láska a súcit sa tam tiež objaví.

Netreba ani špeciálnu metódu.

Keď POCHOPÍŠ, pustíš toho človeka.

Prestaneš ním kmásať.

Prestaneš ho držať v hlave, v zuboch, v sebe.

Prestane ťa ovládať.

Prestaneš trpieť a žiadať odplatu.

POCHOPIŤ znamená PUSTIŤ.

PUSTIŤ znamená PRIJAŤ.

PRIJAŤ znamená REŠPEKTOVAŤ.

A REŠPEKTOVAŤ znamená MILOVAŤ.

Toto je celý fígeľ OD-pustenia.

Aj sebe, aj svetu, aj vesmíru, aj osudu.

Všetkému.

Takže počkaj, kým ti tie najtvrdšie rany neodkryjú svoje dary v podobe sily, trpezlivosti, vytrvalosti, nebojácnosti a odvahy.

Čakaj, kým sa nedostaví pointa príbehu.

Kým sa neodhalí skrytý učiteľ.

Za všetkým zdanlivo „zlým“ skús hľadať dar.

Nakoniec poďakuješ.

A nezabudni!

Sú lekcie, ktoré v tomto živote ani nepochopíš.

Sú indivíduá, ktorým v tomto živote ani neodpustíš.

Život je tajomstvo.

Je nám odhalené iba toľko, koľko potrebujeme vidieť a vedieť.

Trimte sa!

Marta Vargová Adamjaková

Autorka je veterinárna lekárka a uprdelistická blogerka

#sorryAKO je rubrika, ktorá je písaná štýlom STAND UP. Niekedy odvážne, ale vždy vtipne a priamo zo života. Vulgarizmy hviezdičkujeme : – )

Korektúry k textu: Ako sa naučiť odpúšťať – Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Mohlo by vás zaujímať