Ľudia často nie sú ochotní niečo pre svoje sny spraviť. Túžia, snívajú, veria, ale nezdvihnú riť. Ostanú sedieť.

Ako sa dá premeniť sen na skutočnosť?

Ako stavbár Jano stretol zázračného starčeka Alebo príbeh o tom, či je možné spraviť veľký energetický skok

Náš príbeh začína v malej zafajčenej krčmičke niekde na vidieku, kde stavbár Jano, spolu so svojimi kamarátmi, popíja svoje druhé pivko po náročnom dni. Zaprášené montérky, mozoľnaté ruky dvíhajú orosený pohár vychladeného piva, pohľad na starú televíziu v hornom rohu a debaty, takpovediac, o ničom. Zvuk televízora je prehlušený rozhovormi aj od okolitých stolov. Väčšina chlapov prišla rovno z práce, podaktorí štamgasti sú tu už od obeda.

Hodnotí sa vláda, včerajší spackaný futbal, žena – stíhačka kamaráta, ktorý dnes na pivo neprišiel, nesmie chýbať debilný šéf v práci, sex, termín najbližšieho turnaja v mariáši.

Jano sa na chvíľu zahľadí na televíziu, kde naskočil reklamný blok.

Jeden spot za druhým. A potom to prišlo – reklama na nový parfum. Krásna blondína so zvodnými krivkami sa prechádza po rajskej pláži a more sa pohráva s jej dlhými nohami.

Jano, ako prikovaný k starej krčmovej stoličke, si povzdychne a pomyslí si, aké by to bolo skvelé mať takúto ženu a prechádzať sa s ňou po pláži. V mysli sa prenesie o niekoľko tisíc kilometrov ďalej, až stratí pojem o čase. Ani nevie, koľko to mohlo trvať, prebral ho len štuchanec od kamaráta a otázka, či si dá ešte jedno.

„Nie, ja už pôjdem.“ Znenazdajky sa postaví a berie sa z krčmy von. Kamaráti len nechápavo krútia hlavou. Ich žiadosti, aby sa vrátil, boli márne. Vonku je už tma, ale príjemne teplo. V polovici cesty sa zastaví na nedlhom moste, ktorý vedie ponad dedinský potok. Sadne si na okraj a ruky si oprie o zábradlie, potom si bradu oprie o ruky a zadumane sa pozrie na hladinu potoka, ktorý sa pohráva s trávou na jeho brehu.

„Čakáš na zlatú rybku?“ Jana prekvapila otázka okoloidúceho dedka, ktorý sa pristavil.

Jano ho nepoznal, ale s úsmevom poznamenal, že nie, ale keby vyskočila, nepovedal by nie.

„A aké želanie by ti mala splniť?“ starček nedal pokoj a netrpezlivo čakal na odpoveď.

„Vlastne ani neviem,“ smutne odpovedal Jano.

„Možno tu je tvoj prvý problém, že nevieš, čo chceš. Možno tú modelku z reklamy, dovolenku na pláži a tretie by bolo čo?“ prekvapil starček.

Jana trhlo a udivene hľadel na starčeka.

„A vy ste nejaký zázračný deduško či čo?“

„Kľudne mi tak môžeš hovoriť, ale sedel som pri vedľajšom stole a to, ako si hľadel na tú babu z reklamy, by si všimol aj idiot. Div, že ti netiekli sliny. Ale keď chceš, tak ti niečo zázračné ukážem, chceš?“

„Čo mi vy len viete ukázať, bezzubý úsmev?“ arogantne sa zasmial Jano.

„Takže chceš alebo nechceš?“ nástojil starček.

„Sadnite a ukážte. Aj tak nemám čo na robote a domov sa mi veľmi nechce.“

Starček si k nemu sadol. Z jedného vrecka vytiahol malé rádio, z druhého vrecka vytiahol identické rádio, ktoré podal Janovi. „Podrž. Nemusím ti vysvetľovať, ako funguje rádio a čo sú to frekvencie, že?“

„Myslím, že nie,“ odpovedal Jano.

Starček sa načiahol a na Janovom rádiu zapol gombík. Rádio sa rozohralo. Začali znieť prvé tóny veľmi tvrdej rockovej hudby – až to trhalo uši. Potom zapol svoje rádio. Tam zneli veľmi príjemné tóny vážnej hudby. Nebolo tam žiadne kvílenie opernej speváčky, len inštrumentálna – chytľavá melódia, ktorá vám zostane v hlave veľmi dlho. Obe hrali veľmi potichu.

„Toto si ty“, pritom ukázal na Janove rádio.

„Vysielaš na určitých frekvenciách. Je to celkový súhrn všetkého, čo si. Tvoje myšlienky, tvoje slová, názory, tvoje činy – celý tvoj život vrátane toho, aké máš rád farby, hudbu a podobne. Keby som to prirovnal k číslam, si jedno dlhé číslo s veľa číslami za desatinnou čiarkou. Zatiaľ je to zrozumiteľné?“ pokojne sa opýtal starček a čakal na odpoveď, pritom sa Janovi pozeral priamo do očí.

„Áno.“

„Dobre, poďme ďalej. Toto je tá modelka z reklamy a pritom ukázal na svoje rádio. Toto je jej frekvencia. Je to celý súhrn všetkého z jej života. Janko, to nie je o tom, že ona je niečo viac či menej ako ty. To nie je o tom, čo robíte a ver mi, že mám veľkú úctu k tvojej profesii. Odkiaľ pochádzate, aké máte rodiny, ako ste boli vychovaní, aké máte názory, aké máte vzdelanie alebo ako vyzeráte. Ste frekvencia a ja ju nehodnotím. Len popisujem. Zrozumiteľné?“

Jano prikývol. Po prvýkrát si všimol, že ho starček oslovil menom, ale neprekvapilo ho to, mohol ho počuť v krčme. Bol zvedavý, ako to celé skončí. Jedno vedel určite, že z nejakého neopísateľného dôvodu sa so starčekom cítil príjemne a pokojne.

„Ak by si chcel, aby aj v tvojom rádiu hrala táto hudba, čo by si musel spraviť?“ spýtal sa starček.

„No predsa preladiť, musel by som nájsť stanicu, ktorá takú hudbu vysiela,“ so záujmom odpovedal Jano.

„Skvelé, správne! A teraz dôležitá otázka. Vedel by si to na tomto rádiu spraviť hneď, lusknutím prsta?“ starček čakal na odpoveď.

„Preladiť? Jasné, že nie. Keby tu boli prepínače na predvolené stanice, tak možno. Ale keďže je tu len toto „točítko“, tak by to nejaký čas trvalo, hlavne, keď neviem presnú frekvenciu.“

„Veľmi správne. Veľmi. Vaše frekvencie sú aktuálne od seba veľmi, veľmi vzdialené a opakujem, že ty nie si niečo menej a ona niečo viac – proste ste vzdialení. Spomínal som ti dlhé číslo. Keď otočíš, tak nezmeníš frekvenciu hneď o jedno či dve celé čísla, možno len o tisíciny,“ reagoval starček.

Jano sa na chvíľu odmlčal a opäť sa pozrel na hladinu potoka. Chvíľu premýšľal, z oboch rádií išla potichu hudba, ktorá sa vo vzduchu bila. Starček trpezlivo čakal.

„Chcete mi povedať, že existuje šanca, aby som mal takú ženu ako bola tá modelka?“ so záujmom sa opýtal Jano.

„Áno, a nielen to.“

Opäť nastalo ticho.

„Dám ti desať životných rád a priestor na tri otázky. Ako zlatá rybka. Dobre počúvaj, zapamätaj si ich a premysli si svoje otázky, pretože sa pravdepodobne už neuvidíme. Podobných rád by som ti mohol dať stovky. Teraz potrebuješ aktuálne tieto.

• Rada č. 1 – Všetko v tvojom živote je preto, lebo si si to do svojho života privolal. Všetko s tebou ladí. Ak by neladilo, v živote by si to nemal. Privolávaš to na základe svojich myšlienok, ktoré majú tiež svoju frekvenciu. Dôležité upozornenie: všetko v tvojom živote je pre tvoje dobro vrátane pádov a prehier.
• Rada č. 2 – Tvoja súčasná frekvencia je zložená z obrovského množstva menších častí/oblastí. Zdravie, práca, všetky vzťahy – s rodičmi, partnerka, priatelia, kolegovia, kamaráti, susedia…, peniaze, domov, relax, príroda, politika, doplň si sám. Mohol by som ťa nazvať aj obrovskou mozaikou poskladanou z malých sklíčok.
• Rada č. 3 – Tvoja súčasná frekvencia, napríklad ohľadne životnej partnerky, je bod A. Keďže snívaš, máš predstavu, ako by mala vyzerať, akú bude mať povahu, vzdelanie, zázemie. To je bod B. Je len na tebe, ako sa dostať z bodu A do bodu B. Je na tebe, ako sa preladiť. Nikto tú cestu nepodnikne za teba, nikto nebude za teba otáčať tým „točítkom“.
• Rada č. 4 – Z bodu A do B sa vieš dostať v akejkoľvek oblasti tvojho života. Základ je pochopiť bod A – to, kde sa nachádzaš a pochopiť bod B – kam smeruješ.
• Rada č. 5 – Spoznaj sám seba. Ak spoznáš sám seba – budeš vedieť, kde si bol, kde si a kam smeruješ. Takže, ak chytíš zlatú rybku, nebudeš premýšľať nad tým, čo si zaželať.
• Rada č. 6 – V skutočnosti ide v živote len o toto: prežívať dokonalé šťastie plné zdravia, hojnosti, radosti a lásky v prítomnom okamžiku. Všetko ostatné je vedľajšie.
• Rada č. 7 – Za svoj súčasný stav si môžeš len sám. Si úplne zodpovedný za svoj život. Čím budeš viac „nasraný“ nad touto radou – tým lepšie.
• Rada č. 8 – Nemôžeš ovplyvniť všetko v tvojom živote. Napríklad, ak zajtra ráno bude pršať. Čo vieš ovplyvniť na 100 %, je tvoja rekcia na to, čo sa deje.
• Rada č. 9 – Obklopuj sa správnymi ľuďmi.
• Rada č. 10 – Keď príde ten správny čas, nenechaj si to pre seba.

Počúvam tvoje tri otázky a, ako som už povedal, dobre si ich premysli,“ starček sa uprene pozrel na Jana a čakal na jeho otázky.

Jano zamrmlal, či si to všetko zapamätá, nadýchol sa o po chvíli z neho vypadla prvá otázka.

„Ako mám spoznať, že je to všetko pravda, čo mi tu hovoríte?“

Starček sa pousmial. „Nijako, jednoducho, na základe vlastnej skúsenosti. Áno, môžem aj klamať a robiť si z teba srandu. Je len na tebe, či to aspoň vyskúšaš. Veď je to zadarmo. Čo by si mal z mojej skúsenosti? Nič. Tvoja skúsenosť je dôležitejšia.“

Jano sa odmlčal a začal si uvedomovať dôležitosť svojich otázok. Čo ak sa so starčekom už nikdy viac neuvidí a nebude sa môcť viac opýtať? Čo ak je to všetko pravda, on sa do toho pustí a bude to fungovať?

„Ak by ste boli na mojom mieste, čo by boli prvé kroky, ktoré by ste spravili?“ znela druhá otázka.

„To je dobrá otázka. Ja by som zajtra ráno vstal a začal by som si spisovať všetko, čo ma v živote serie, a potom to, po čom v živote túžim. Začínal by som spomínať na to, keď som bol dieťa – po čom som túžil, čo ma bavilo robiť, pri čom som bol šťastný, po čom mi srdce pišťalo. Všetko by som si zapisoval. Potom by som svoje myšlienky ZLADIL s tým, po čom túžim. Nie s tým, čo ťa serie! Všetky ostatné myšlienky by som vyháňal z hlavy. Hlavne tie, pri ktorých by som sa necítil dobre, kde by ma bolelo srdce, pichalo v bruchu a trápil by som sa.

Udržiaval by som si len také myšlienky, kde sa cítim dobre. Kde cítim radosť, šťastie, lásku a pokoj. Veľa, veľa by som ďakoval. Pravidelne a často. Ďakoval a oceňoval by som všetko, čo je v mojom živote – aj keby bolo toho v danom okamihu málo. Ak je pravda, čo tu hovorím a svojím myslením si ovplyvňuješ svoj život – tak do tvojho života MUSÍ prirodzene začať prúdiť viac a viac toho, na čo myslíš. Začneš vysielať iné frekvencie,“ usmial sa starček a pohladil Jana po chrbte. „Máš poslednú otázku.“

Janovi sa zaleskli oči. „Koľko to bude trvať?“

Starček sa opäť pousmial. S veľkou dávkou empatie poklepal po rádiu, ktoré držal Jano ešte stále v rukách. „Všetko má svoj čas i miesto. Jedno je isté – čas, kedy sa dostaneš z bodu A do bodu B, máš vo svojich rukách a ovplyvňuje to intenzita, ako sa tej ceste budeš venovať/držať sa jej. Niečo možno bude trvať kratšie, niečo dlhšie. Presne ako s ladením rádia. Preladiť na vedľajšiu stanicu, ktorá vysiela melodické rockové balady, nebude možno tak namáhavé a nebude to trvať dlhý čas.

Čo sa týka modelky z reklamy – budem k tebe úprimný. Nebude to dnes ani zajtra, ani o týždeň. Tak musíš zabrať. Ak by si napríklad túžil po vlastnej stavebnej firme, ktorá bude zamestnávať desiatky stavbárov – opäť budem úprimný, nebude to ani o mesiac a možno ani o rok. Nemôžeš spraviť veľký energetický skok za krátky čas. Postupnými krokmi/ladením a za nejaký čas áno. Rádio si nechaj. Polož ho na viditeľné miesto a keď budeš cítiť, že nenapreduješ dosť rýchlo alebo si zišiel z vytýčenej trasy – pozri sa naň.

Si to len ty, kto prelaďuje.

Skôr, než sa rozlúčime, ti poviem poslednú vec. Podobných rádií som rozdal už niekoľko, ale nie všetci sa pustili do bodu B. A to len preto, lebo neboli ochotní niečo pre to spraviť. Túžili, snívali, verili, ale nezdvihli riť. Ostali sedieť.“ Starček, ako končil poslednú vetu, vstal na znamenie, že už odchádza.

Jano v tom vyhŕkol: „A keď sa budem potrebovať ešte na niečo opýtať, poradiť – kde ťa nájdem?!“

„Keď je žiak pripravený – učiteľ sa nájde. Dnes a tu sa nerozprávame preto, lebo som si ťa všimol v krčme, ako zízaš na prsnatú blondínu v reklame, ale preto, lebo po zmene túžiš už nejaký čas. Pretože tvoje frekvencie sa menia. Tvoja stanica začala vysielať frekvencie zmeny, túžby, prosby a vesmír toto volanie počul a naladil sa na teba. Zladili ste sa a poslal odpoveď. Ver mi, je to také jednoduché – zladiť sa. Maj sa fanfárovo.“

Na záver…

Po internete kolujú tisíce citátov. Nie je až také dôležité, kto ich povedal – dôležité je, ako sa k nim postavíte a či ich dokáže aplikovať vo svojom živote. Rovnako nie je dôležité, či sa tento príbeh naozaj stal, či sú postavy reálne alebo vymyslené – aká bude vaša reakcia?

• Ako znie vaše rádio dnes?
• Ako ste naladení na vaše sny a túžby?
• Prelaďujete alebo stále počúvate tú otravnú hubu, ktorá vám píli uši?

Stačí pootočiť len o kúsok a potom o kúsok a znova o kúsok. A bude to lepšie.

O nejaký čas zistíte, že ste vďační za veci, ktoré boli pred časom len sny.

Miroslav Zaťko

Viac o mne v moje knihe „Je ľahké spraviť zvislú čiarku“ 

www.pozitivnemysliet.sk

 

Ako sa dá premeniť sen na skutočnosť?

Ivana Beláková je príkladom toho, že sa neoplatí počúvať iných, ale seba.