fbpx
Ako prežiť rozchod a kopačky 2020

Už je čas, choď! Nie, nepíšem bývalému posledné slová online.  

Už je čas, choď

Nie, nepíšem bývalému posledné slová online.  Mám s bývalými dobré vzťahy a v tomto smere som spokojná, nezaťažená minulosťou, potriasli sme si rukami keď sa ukončovala kapitola a začali sme písať novú, každý inde.

Píšem Tebe, ty zákerný, kŕčovitý, schizofrenický a bezcitný dvetisíc dvadsiaty.

Nevieš si predstaviť, ako chcem aby si už nebol. Vyvetrám po tebe, prezlečiem periny na ktorých ostali tvoje stopy a definitívne vyhadzujem tvoje pomyselné papuče v chodbe. Mala som sa s tebou rozísť už dávno, aj som to mala v pláne. Ale paralyzoval si ma tak, že som len ticho pozerala ako sa vyskytuješ v mojom živote a prelínaš sa so mnou, zaliezaš mi do útrob bez akýchkoľvek rozpakov, ty zvrhlé prasa.

Ako po každom rozchode, aj tu by som si priala radšej vykrvácať, než na teba ďalej myslieť.

Chcem prespať tú inkubačnú lehotu, kým sa ťa v hlave úplne nezbavím a kým všade vidím zvyšky teba. Keby tak existovala malá, nenápadná tabletka, po ktorej sa zobudím a nebudem vedieť, že si vôbec existoval. Koľko bolesti by to ušetrilo nielen mne, ale všetkým, ktorých si sa dotkol svojimi ušmudlanými  paprčami so špinavými nechtami.

Chcem si pamätať len tie momenty a stretnutia, kde si bol sekundárny.

Bol si všadeprítomný, ako mor, ale aj tak sa ti nepodarilo nakaziť nás tou absolútnou apatiou a strachom. Je mi jasné, že o tie ti išlo, chvíľami sa ti to takmer podarilo. Zaliezol si všade kam sa dalo. Natlačil si sa do médií, do našich domovov, tiekol si z vodovodu a šíril si ten svoj sebavedomý a povýšenecký úškrn najmä online. Videli ťa aj ľudia, ktorí inak odolávajú takým zmrdom ako si ty. Dotkol si sa, ale len koncom prsta. Nemáš na to, aby si víťazoslávne popíjal kávičku  a pozeral sa, ako okolo teba horí.

Nepodarilo sa ti odstrihnúť ma od tých dobrých vecí.

Tlačil si mi topánkou na krk aby sa mi zle dýchalo, ale prežila som ťa, s tebou je koniec a ja idem ďalej. Našla som tajnú ingredienciu ako sa nezblázniť a budem ju aplikovať dokola a dokola, ak by si sa pokúsil o ďalší kontakt.

Sú ňou ľudia, moji, moja bublina. Sme silnejší ako ty. Áno, občas si nás rozhádzal a pustili sme sa, ale inak sa držíme za ruky. Len  sa pozeraj, ty parazit, my sme stále spolu.

Moji, ktorí sú so mnou už roky, takí čo prišli, mihli sa a sú už preč, ale priniesli správu, alebo odkaz. Aj noví, ktorí prišli a už ostali. Za nich všetkých som vďačná, lebo sú dôkaz, že niekedy sa dá pohnúť ďalej a cítiť nový vietor aj keď je vonku zamorený vzduch.

Viem že sa pokúsiš vrátiť, že sa len prezlečieš do iného oblečenia. Nebojím sa ťa, pokojne skús.

Zbohom, dvetisíc dvadsiaty.

Kľúče hoď do schránky a odsťahuj sa kým prídem z práce.

Nora Remiarová

autorka je blogerka

 

 

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová