fbpx

Už viem, že prázdnota je vzácna. Čas na snívanie. Na pracovné výzvy vo voľnom čase už nereagujem.

Ako používať iphone a smartphone a ktoré funkcie kradnú časAký blízky vzťah máte so svojím mobilom?

Koľko je hodín?

Automaticky siahnem po mobile, aby som to zistila.

Po chvíli zisťujem, že som si prečítala nové maily, prešla niekoľko facebookovych príspevkov, odpovedala na dve správy, ale vlastne stále netuším, aký je čas.

Pozriem znovu. Aha, zisťujem, že som si nevšimla dva zmeškané hovory. Čo asi tí ľudia chceli? Ruší sa nejaký plán? Mám zaplatené všetky faktúry?

Začína poprchávať. Pozriem do mobilu, aké má byť večer počasie.

Uf, ochladzuje sa! Napadne mi, že si potrebujem kúpiť nejakú teplejšiu bundu.

Čo keby som nákup hneď zajtra spojila s kávičkovaním s kamoškou? Napíšem si poznámku do mobilu, aby som jej večer zavolala.

Spomenula som si, že ešte stále neviem, koľko je hodín a v mojej hlave už toho toľko prebehlo.

Nebolo to prvýkrát, ako som sa pristihla pri tom, ako moje myšlienky lietali hore-dole. Bola som zahltená vlastnými vnútornými reakciami na rôzne správy a nestíhala to všetko tráviť. Keď je toho počas dňa viac, doslova zamŕzam, moje reakcie sú spomalené a som celá nesvoja. Už sa do môjho systému nič nevmestí.

Napadol mi v tejto súvislosti príklad muža, ktorý prišiel za radcom a pýtal sa, ako žiť lepší život. On mu ponúkol čaj, ktorý pred jeho očami stále dolieval a dolieval, až začal pretekať cez okraje. Múdry človek mu tým ukázal jeho život preplnený neustálym bažením sa za novými informáciami či vecami. Dostal radu, že ak chce byť šťastnejší, musí svoj život najskôr vyprázdniť, aby bolo miesto pre niečo nové.

Neustále čítanie správ. Sťahovanie nových aplikácií.

Reagovanie na všetko, čo sa v mojom mobile odohráva. Ach, ako ja túto mobilnú slasť poznám! Mám rada nové informácie. Keď zistím, čo potrebujem vedieť, keď mi niekto volá alebo píše, hneď spozorujem, ako sa mi zvýši hladina dopamínu. Ten sa spája so šťastím a núti nás opakovane používať mobilný telefón.

Keď zdvihnem oči od mobilu, vidím, ako ľudia čakajú na večeru v reštaurácii a namiesto spoločného rozhovoru má každý hlavu sklonenú nad mobilom. Pozorujem, ako pri vstupe do výťahu chvatne na túto vec siahame, lebo nám niekto stojí v našej intímnej zóne. Všímam si, ako tento virtuálny svet baví deti, ponúka farebné podnety a pohodlíčko, svet vonku je oproti tomuto nuda.

Pípne mi nejaká správa. Vyruší ma to z práce.

Možno je to ten istý pocit, ako mali ľudia v minulosti, keď lovili zvieratá alebo čakali na potravu. Niečo prerušilo ticho, zašuchotalo, zapískalo a oni to museli rýchlo vyhodnotiť, či ide o ohrozenie, alebo prichádza nejaký dar. Bola to vec prežitia.

Prišla mi správa príjemná? Nepríjemná?

Ak si nevypnem upozornenia, nielenže ma vyrušia, ale nútia ma k multitaskingu. Ťažko dám niečomu plnú pozornosť, keď sledujem viac svetov naraz.

Každý rok si doprajem niekoľko dní bez mobilu a internetu.

Vždy idem na iné miesto, aby bol reset kvalitnejší. Je to zakaždým pre mňa osviežujúci čas. Dokonale si oddýchnem a prinesie mi to veľa nápadov a odhodlania prijímať zmeny v živote.

Pred niekoľkými dňami som sa vrátila z pobytu v prírode. Tentokrát som bola so skupinou podobne naladených ľudí stanovať mimo civilizácie. Mali sme vopred určený program, odľahčenú stravu a odhodlanie niečo pre seba urobiť.

Z času na čas ma tam pochytil nepokoj, že niečo zmeškám a svet sa v mojej neprítomnosti zmení.

Čo keď ja pri tom nebudem?

Čo keď ma niekto teraz súrne potrebuje?

Každým dňom tieto myšlienky slabli. Užila som si mnoho krásnych rozhovorov a zábavy bez prerušovania mobilmi.

Môj posledný pohľad pred spaním nepatril mobilu, ale hviezdam na nebi. Ráno som nečítala najnovšie správy, ale ticho pozerala na zobúdzajúcu sa prírodu a vychutnávala si vôňu trávy.

Všetci sme sa tam ukazovali takí, akí naozaj sme.

Žiadne sledovanie ostatných na sociálnych sieťach.

Žiadne pózy pred fotoaparátom.

Žiadne myšlienky, ako práve túto fotografiu zverejním.

Oslobodzujúce. A verím tomu, že aj prenosné do reálneho života.

Žili sme viac ukotvení v prítomnosti a vnímali sme hojnosť času.

V takýchto chvíľach sa prikráda také prázdno.

Nuda?

Tá medzierka, ktorá je počas bežných dní poctivo zapĺňaná. Telefónom, televízorom, small talkom.

Už viem, že práve tá prázdnota je vzácna. Je to čas na snívanie. Na to, čo naozaj chcem ja.

Nič neberiem do ruky, nezamestnávam sa. Viem, že vtedy prichádzajú najlepšie nápady.

A prišli.

Čo si beriem z môjho desaťdňového pobytu?

Budem mobily a internet naďalej s radosťou používať, ale vedomejšie. Nech oni slúžia mne, nie ja im.

Vypínam všetky zbytočné upozornenia a prijímanie reklamných mailov. Ak nemusím mať mobil pri sebe, dávam ho mimo môj dosah. Na sledovanie sociálnych sietí si nastavujem časovač.

Koniec stieraniu hraníc medzi osobným a pracovným životom. Na pracovné výzvy nemusím reagovať vo svojom voľnom čase. Prečo sa ochudobňovať o relax?

Už 11 dní používam mobil s väčšou rozvahou.

Držte mi palce.

Anna Žuffová

Autorka je (aj) blogerka

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Mohlo by sa vám páčiť…

 

 

Mohlo by vás zaujímať