Ako pôsobia vlastné emócie na naše telo

Ľahšie sa beží po lesnej ceste s radosťou, ako v nálade nešťastnej a zúfalej, lebo nie si dokonalá…

Chrumkavá a nešťastná

Keď som mala dvadsať, patrila som k tým najtučnejším babám na svete. Aspoň som sa tak videla. Neustála chuť na dobrotky, kašičky, napolitánky, chrumkavé zemiačiky a ešte poriadny „vandel” zmrzliny.

Jáj, lahoda.

A potom to hlavné…

Výčitky, bolesti brucha, ťažkosť v duši i na tele.

Jednoduchý začarovaný kruh – to je celé.

Dnes sa pozerám na tú dvadsaťročnú dievčinu z diaľky a pýtam sa.

Prečo?

Prečo sa potrebovala sýtiť sladkým a dobrým jedlom?

Akú dieru v duši, akú prázdnotu potrebovala zalátať?

Zaštopkať cukrovou niťou, aby z nej neunikal dych beznádeje, nudy a smútku zo života?

Dnes by som si ju posadila na kolená a rozprávali by sme sa.

O tom, aké má plány, čo ju baví, čo nebaví, aké sklamanie ju postretlo.

Určite by som ju nezásobovala radami ako schudnúť. Veď to vie azda každý.

Verím, že množstvo napísaných kníh o životospráve môže ľudí namotivovať, alebo si môžu spríjemniť náladu tým, že čítajú, ako sa to dá… aj keď oni sú zatiaľ v štádiu – ešte som nevykročila.

Ale všetko sa začína v našej hlave, v našich myšlienkach alebo duši. Nazvime to akokoľvek, jednoducho v nás.

Dnes by som povedala dvadsaťročnej mladej dievčine, ktorá má problém sa pozrieť do zrkadla:

Tvoje telo je ako auto s peknou novou kapotou. Umývaš ho, lakuješ, aby vyzeralo pekne zvonku. Na to, aby auto jazdilo kvalitne, potrebuje aj kvalitnú pohonnú hmotu.

A akú mu dávaš ty?

Po nejakom čase lak opadne a nekvalitné pohonné látky tvojmu autu spôsobia rôzne poškodenia motora, až sa zastaví.

A kto ovláda auto?

Kto sedí za volantom? No predsa ty. A keď si uvedomíš, že ty rozhoduješ, čo do auta naleješ, môžeš si pomôcť zostať zdravou a šťastnou zvnútra. Spokojnou na duši i na tele.

Vždy budú okolo teba potraviny, lákadlá zdravé i menej zdravé, škodlivé aj menej škodlivé.

Vždy budú okolo teba iné a krajšie „autá” s lepším lakom, lepšou značkou.

Ale je to len povrch. Ten, kto je vo vnútri „auta,” vo vnútri tela, je jedinečný. Si ním ty, ako pozorovateľ.

A ak sa chceš lepšie cítiť v živote, ak sa chceš slobodne a rýchlo presúvať po diaľnici vo svojom „autíčku”, treba preň aj niečo urobiť.

Urobiť z neho smetný kôš?

Použiť naň svoje telo je škoda.

Ale ak to inak nejde a ty nutne potrebuješ čokoládu k večernému filmu, ak to inak nejde, a ty potrebuješ ten mastný tučný hamburger so šťavou stekajúcou po líci, tak si to daj a uži si to.

Ale bez následných výčitiek.

Ľahko sa to povie, ja viem.

Ale viacej, ako to nezdravé sústo, ktoré sa po pár hodinách strávi a presunie zo žalúdka do hrubého čreva, ti uškodí emócia. Emócia výčitiek a hnevu. Pôsobí ako jed, ako kyselina na naše vnútro.

A preto platí – zdravší je človek aj silnejšej postavy, ale veselý a spokojný so sebou, ako ten, kto len kontroluje svoju váhu, obzerá svoje nalakované auto v zrkadle a rozkladá sa smradom z emócií zvnútra.

Dnes by som pohladila tú dvadsaťročnú dievčinu a povedala jej:

Maj sa rada taká, aká si. Pohlaď svoje telo. Poumývaj ho studenou vodou, dopraj mu záťaž aj relax. Veď chcete ešte dlho vydržať spolu, no nie?

Ak si nájdeš pozitívny vzťah k sebe samej i svojmu telu, nech je momentálne v akomkoľvek rozmere, nájdeš aj tú správnu cestu, ako sa s ním cítiť lepšie.

Ver, ľahšie sa beží po lesnej ceste s radosťou, ako v nálade nešťastnej a zúfalej, lebo nie si dokonalá…

Nie si dokonalá, ale kto je?

Zuzana Balašovová Donátová

Viac nájdete tu: http://greenie.elist.sk/knihy/jedlo-ako-zaplata

Art. Olga Gromova

Mohlo by vás zaujímať