Ako pandémia zmenila náš pracovný život?

Ako pandémia zmenila náš pracovný život?

Keď sme si v januári podávali ruky, posielali pozdravné maily a sms-ky, určite nechýbalo prianie spokojnosti v práci. Všetci sme verili, že tento rok bude minimálne o niečo lepší ako ten starý a nikto z nás nepredpokladal, aké obmedzenia a zmeny prinesie vo všetkých oblastiach nášho života. Tieto zmeny sa nevyhnutne prejavili aj v pracovnej oblasti.

Pozrite sa s nami, do akej miery a v čom konkrétne sa prejavil dopad pandémie v zamestnaní.

Naša agentúra realizovala v júni krátky prieskum, v ktorom sme sa zamerali na dve oblasti. Prvou z nich boli možnosti a využitie práce formou home office, ako aj záujem pracovať touto formou v budúcnosti. V druhej časti sme mapovali obavy zamestnancov súvisiace s dopadom pandémie.

Koľko zamestnancov pracovalo počas pandémie formou home office a je o túto formu práce záujem aj v budúcnosti?

Aj keď práca formou home office bola počas pandémie spomínaná veľmi často, viac ako polovica zamestnancov nemala možnosť takúto formu práce využiť vôbec. Veľa z nich zostalo doma čerpať OČR alebo pre zamestnávateľom nariadený tzv. kurzarbeit, tieto formy však nepočítame medzi home office. Podľa našich zistení prácu formou home office skutočne využila iba niečo viac ako štvrtina zamestnancov (28%) a 15% zamestnancov možnosť pracovať z domu síce mali, ale ju nevyužili.

V oveľa vyššej miere mali možnosť pracovať z domu a aj ju využili zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním (53%), žijúci v sídlach s počtom obyvateľov nad 100 000 (52%) a bratislavskom kraji (45%). Taktiež vo väčšej miere mali možnosť a využili home office ženy (35%) v porovnaní s mužmi (22%).

Práca z domu zamestnancov priťahuje, takmer dve tretiny zamestnancov by mali záujem touto formou pracovať v budúcnosti (64%). V oveľa vyššej miere prejavili o túto formu práce záujem mladí ľudia vo veku do 29 rokov (78%), vysokoškolsky vzdelaní (76%) a žijúci v sídlach s počtom zamestnancov nad 100 000 obyvateľov (75%).

Je možné konštatovať, že u zamestnancov, ktorí mali možnosť počas pandémie pracovať formou home office a aj ju využili, je o túto formu práce významne vyšší záujem (82%), v porovnaní so zamestnancami, ktorí túto formu nevyužili (51%), alebo ani takúto možnosť nemali (58%).

Podrobné výsledky nájdete spracované v infografike PROBS – Zachutil nám Home Office?

Aké obavy súvisiace s dopadom pandémie majú zamestnanci?

Celkovo je možné konštatovať, že ľudia, ktorí sú zamestnaní, pociťujú v súvislosti so svojim zamestnaním viaceré obavy. V nadväznosti na situáciu, ktorá vznikla v rámci protipandemických opatrení sa zamestnanci obávajú predovšetkým finančného dopadu, až dve tretiny (63%) predpokladajú, že im nebudú vyplatené finančné benefity nad rámec mzdy (napr. odmeny, bonusy, 13. plat) a takmer polovica predpokladá, že ich zamestnávateľ bude mať finančné problémy (48%).

To, že vzniknutá situácia bude mať dopad aj na poskytovanie nefinančných benefitov (ako napr. poukážky, príspevok na šport, kultúru, teambuilding, školenia), teda že zamestnávateľ ich nebude poskytovať tak ako doteraz, predpokladá viac ako polovica zamestnancov (59%).

Viac ako polovica zamestnancov tiež predpokladá, že dôjde k organizačným zmenám (56%) a necelá polovica sa obáva zhoršenia pracovnej klímy (46%). Obavu zo zhoršenia pracovných vzťahov vyslovil približne každý tretí zamestnanec – či už so svojim priamym nadriadeným (34%) alebo s kolegami (31%).

Výpovede sa obáva približne každý tretí zamestnanec (34%) a výpovede u svojich kolegov alebo kolegýň necelá štvrtina zamestnancov (23%). Krachu svojho zamestnávateľa sa obáva približne každý štvrtý zamestnanec (28%).

Podrobné výsledky nájdete spracované v infografike PROBS – Čoho sa obávame v zamestnaní?

Pripravila: Mária Harvaníková

Mohlo by vás zaujímať…

Mária Harvaníková: Kvôli šetreniu nákladov sa firmy často zbavujú skúsených manažérov

 

Mohlo by vás zaujímať