fbpx

Potlačila som vzburu na lokálnej úrovni. Čo vám poviem – fantastická ukážka WIN-WIN metódy v praxi!

Ako naučiť deti piecť palacinkyPalacinková lekcia

(voľné pokračovanie pokazeného prekladača)

„Čo bude na obed?“ spýtala sa hneď zrána malá vesmírna bytosť (MVB). „Šošovicová polievka zo včera a ako druhé – francúzske zemiaky,“ odvetila som.

Keďže som nový prekladač zatiaľ nezohnala, ani som sa nečudovala, že MVB počula miesto zemiaky – palacinky.

„Palacinky nie, lebo predvčerom bol ryžový nákyp. Urobím francúzske zemiaky,“ zopakovala som s príslušným vysvetlením.

MVB chlapčenského rodu nespokojne zvraštila obočie a odišla.

O chvíľu sa do kuchyne vrátili rovno dve vesmírne bytosti. Hneď mi bolo jasné, že prichádzajú spojenci a budeme riešiť mnou dávno schválený bod programu – dnešné obedové menu.

Staršia MVB sa rozhodla brnknúť na moju strunu intelektuála:

„Mami, poviem ti jednoduchú slovnú úlohu: Dve deti chcú na obed palacinky. Jedna mama chce francúzske zemiaky a jeden tato sa obedovej akcie nezúčastňuje, lebo je celý deň v práci. Otázka – Čo bude na obed?“

Pozrela na mňa s nádejou v očiach, keď však uvidela výraz mojej tváre, radšej rýchlo dodala aj správne riešenie:

„Palacinky, lebo veď 2 je viac ako 1. Prehlasovali sme ťa, chápeš?“

Ach, opäť tá nádej v pohľade…

Potriasla som hlavou a povedala som SVOJ logický protiargument: „Ale predvčerom bol ryžový nákyp.“

„A?“ zapišťali dva hlasy súčasne. Očividne nevideli žiadne relevantné súvislosti. Ja som sa pritom opierala o zaužívané vzorce z môjho detstva – zo školskej jedálne.

„To znamená – jedno sladké hlavné jedlo za týždeň. A to už bolo. Predvčerom. RYŽOVÝ NÁKYP. Takže dnes budú francúzske zemiaky.“

Staršia MVB bojovne vystrčila bradu a mladšia MVB ju nevedomky napodobnila. Vymenili si spriaznený súrodenecký pohľad a povedali: „Palacinky.“ A staršia akčne dodala: „Nerob si starosti, my si ich urobíme, však?“

Mladšia vesmírna bytosť zvolala: „Jupííí!“ a celý činžiak sa zachvel. A niektorí susedia potom písali na FB, že v Petržalke je vraj zemetrasenie. Môj inštitút hlavnej manažérky jedálneho lístka sa otriasol v základoch. Takže vlastne áno, bolo to zemetrasenie, aj keď len abstraktné.

Na jednej strane sa mi  návrh celkom pozdával, veď nedávno staršia MVB už palacinky ozaj robila a ja som iba „baj očko čekovala“, ako jej to ide a išlo jej to výborne. Na druhej strane som však chcela vyviaznuť bez ujmy na cti, zásadách, pravidlách atď.

Našťastie, kým som premýšľala, čo im odpovedať, moje podvedomie ma nasmerovalo k chladničke.

A tam na mňa doslova vyskočil čerstvý nasekaný špenát. Hlava moja deravá, že mi to hneď neprišlo na um, pomyslela som si.

„Dobre teda, ale urobíte najprv slané špenátové palacinky, ktoré budú hlavným chodom a ako DEZERT si dáme sladké palacinky s džemom.“

„Jupííí!“ zvýskli obe MVB ako dve sirény. A niektorí susedia vyšli na balkóny, že či horí alebo ide sanitka. Samozrejme, nič z toho.

Situácia bola zachránená!

Zásada jedného sladkého obeda v týždni zostala nepoškvrnená a zároveň som vyhovela svojim dvom MVB. A nepriamo tak potlačila ich vzburu na lokálnej úrovni. No čo vám budem hovoriť – fantastická ukážka WIN-WIN metódy v praxi!

A tak dve MVB urobili palacinky – slané aj sladké a všetky boli SKVELÉ.

Opäť sa raz potvrdilo, že všetko zlé (pokazený prekladač) je na niečo dobré a naučiť MVB praktické veci (napr. variť) sa naozaj oplatí. Obojstranne.

A tiež, že v konečnom dôsledku, parafrázujúc slová Martina Mileradobrá vzbura nie je zlá.

Iveta Žabková

 

Mohlo by vás zaujímať