Ako nás naše silné a slabé stránky z detstva dobehnú v dospelosti? A poznáte naučenú bezmocnosť?

Ako nás naše silné a slabé stránky z detstva dobehnú v dospelosti?

Každý človek má svoje silné stránky. Väčšina z nás sa už od malička snaží, často aj za pomoci rodičov, zistiť, v čom sme dobrí, v čom vieme napredovať rýchlejšie než iní. Po tom, ako svoje silné stránky odhalíme, venujeme sa im naplno. Investujeme všetok náš čas a často i peniaze, aby sme sa zdokonaľovali. Tí šťastnejší si na svojich silných stránkach vybudujú úspešnú kariéru, iní tieto svoje talenty využívajú v dospelosti ako hobby či psychohygienu.

Avšak, ako často rozmýšľame nad našimi slabými stránkami? Uvažujeme niekedy nad tým, čo nám ide menej? A prečo sa nám v tom nedarí? Poznáme vôbec naše slabé stránky? Ak áno, vieme s nimi pracovať? Rozmýšľame nad tým, ako sa zlepšovať aj v týchto oblastiach?

Prečo sa snažiť aj v tom, čo nám nejde?

Väčšinou, keď človek zistí čo mu nejde, čo sa mu nedarí tak, ako by chcel, radšej sa tomu vyhne. Mojou slabou stránkou bol odjakživa šport. Hodina, ktorej som sa snažila počas celej základnej školy vyhnúť, bola telesná výchova. Po takmer každej vyučovacej hodine v telocvični som končila s akýmsi úrazom. Na rozdiel od väčšiny žiakov, telesná bola moja nočná mora.

Nikdy som nepátrala po tom prečo. Dôležité pre mňa bolo vyhnúť sa jej. Postupom času som prestala robiť všetky pohybové aktivity, pretože som sa pri nich cítila nepríjemne. Učitelia ma „podporili“ v tom, že telesná výchova skutočne nie je nič pre mňa. A tak sa stalo, že moje telo a psychika sa dohodli. Skončila som v nemocnici, kde zisťovali, prečo sa pri behu rýchlo zadýcham, odpadávam alebo sa, jednoducho, rozkašlem a vraciam. Výsledok? Nikto nepozná príčinu. Ostala som oslobodená od telesnej výchovy. Ďalej som neriešila. Bola som spokojná. Moja nočná mora skončila.

Takto sa mi podarilo „zvládnuť“ aj strednú školu. Nasledovala však vysoká škola. Mala som sen, od malička som chcela byť učiteľka. A síce talentové skúšky z telesnej výchovy sa zrušili, moja mama ma varovala, že telesnej sa už vyhnúť nebudem môcť, a nielen tej.

Vedela, o čom hovorila. To, že talentové skúšky neboli súčasťou prijímacieho konania, neznamenalo, že telesná alebo hudobná výchova nie sú súčasťou osnov a predmetov, ktoré potrebujem zvládnuť. Tieto dve oblasti a predmety, ktoré sa ich týkali, boli pre mňa ozajstnou skúškou trpezlivosti, snahy a odhodlania. Neraz som z prednášok odchádzala s plačom a chuťou všetko vzdať. Veď som sa na základnej škole naučila, že to nedokážem. Prečo sa snažiť prekonať samu seba? Veď každý máme silné aj slabé stránky, a toto je tá moja. Neviem to a bodka.

Poznáte naučenú bezmocnosť?

Niečo sa zmenilo. Moje myšlienky už netrvali na tom, že to jednoducho „nie je pre mňa“, zamerala som sa na cieľ. Stala som sa učiteľkou. A okrem toho som sa začala venovať téme naučenej bezmocnosti. Najprv som nevedela, prečo ma táto téma tak „chytila“, teraz už viem, že som v nej podvedome videla seba. Uverila som, že nech robím čokoľvek, telesnú nezvládnem. Moje neúspechy a prístup učiteľov i výsmech spolužiakov hovorili jasne.

Dá sa po rokoch „poraziť“ naučenú bezmocnosť? 

Napriek tomu, že som telesnú na vysokej škole zvládla, ozajstný vzťah k pohybu som si vybudovala až nedávno. Začala som behať. Hľadala som spôsob, ako si na materskej oddýchnuť a trochu sa odreagovať. Pôvodne som behala len s manželom. Len trocha, len pomaly, aby mi neprišlo zle. Len krátku trať, pretože čo ak mi bude opäť zle. Ale nebolo. Zrazu som odbehla niekoľko kilometrov a bola som v poriadku. Žiadna bolesť hlavy, nijaký kašeľ. Dokonca som po dvoch týždňoch odbehla 5 kilometrov. Zrazu ma to dokonca baví.

Naša myseľ má veľkú moc, ktorú však môžeme využiť vo svoj prospech.

Ak sa presvedčíte vy sami, alebo sa necháte presvedčiť inými, že niečo neviete. Naozaj to vedieť nebudete. To, že niečo nie je vaša silná stránka, neznamená, že sa v nej nemôžete zlepšiť.

Poznám množstvo ľudí, ktorí sa sústredili len na jednu zo svojich silných stránok. Potom sa však stali nečakané udalosti, ktoré ich sny zmarili. Nič iné ako svoju silnú stránku nepoznali a nevedeli, čo ďalej… zostali v depresii, pretože boli naučení, že nič iné v živote nevedia.

Nehľaďme len na to, čo vieme, nezabúdajme rozvíjať aj naše slabé stránky. Pracujme občas aj na tom, čo sa nám nedarí, zlepšujme sa, aj keď je zlepšenie pomalšie. Dokázať niečo, o čom ste si mysleli, že nikdy nezvládnete, je neopísateľný pocit.

Chráňme seba i deti pred pocitom naučenej bezmocnosti. Aktuálne vychádza knižka venovaná deťom, ale aj ich rodičom o (Ne)spokojnom slimáčikovi Slávkovi a 5 prvkoch duševnej pohody, ktorej cieľom je podporiť duševnú pohodu, a tak aj psychickú odolnosť dieťaťa, aby vedelo, že vždy je dôvod na úsmev a všetko sa dá zvládnuť. Knižku si môžete zakúpiť v predpredaji tu:

https://www.codokazemama.sk/crowdfunding/nespokojny-slimacik-slavko-5-prvkov-dusevnej-pohody-knizka-nie-len-pre-deti

Linda Liliková, pedagogička a autorka

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať