fbpx

Čo sa mi môže stať? Prinajhoršom sa zhovadím, a to ma bars netankuje, lebo to neni žiadna novinka u mňa.

Ako nájsť motiváciu a odvahu v živote#sorryAKO je rubrika, ktorá je písaná štýlom STAND UP. Niekedy odvážne, ale vždy vtipne a priamo zo života. Vulgarizmy hviezdičkujeme : – )

NAKOPÁVAČI alebo Ako nájsť motiváciu a odvahu v živote

V živote to chodí tak, že my sami svoje skutočné talenty častokrát prehliadame.

Berieme ich ako niečo bežné a normálne.

Nič extra.

Nič výnimočné.

Dokonca chybné.

Alebo bláznivé.

Pre istotu sa nehrnieme do toho, čo nás baví.

A z čoho máme nefalšovanú radosť.

Pretože, tu sa razí taká teória, že henta glupocina ťa neuživí a bodka.

Našťastie, ľudia, je to len teória.

A až veľmi často ju razí dakto, kto to ani nikdy nevyskúšal praktizovať.

Tak som to mala aj ja so svojím písaním.

Môj malý uprdelistický blog bol iba také moje hobby a láska, a písala som ho len tak, lebo ma to bavilo.
Malé zamyslenia, povzbudenia, prežité hlboké tmavé dná a extrémy…
A nemyslela som si, že píšem nejako mega.
A že by to mohla byť nakoniec aj moja pravá, orechová cesta.

Písala som, jak to zo mňa išlo.

So slangom, s nadávkami a ešte aj vo vychodňarčine.
Neviem dávať čiarky, a tak ich dám radšej viac jak menej.
Moje slovenčinárky mi vraveli, že píšem strašné slohy.
Že nič horšie ešte nečítali.
Ale moja duša bola pritom dokonalo šťastná.
A napriek tomu som písala ďalej.

Život si vás krásne pripravuje na vaše špeciálne poslanie.

Väčšinou také, ktoré nijako nesúvisí s vašou predstavou.
Môžete sa j*bať za bársčím, čo si spoločnosť myslí, že je správne.
Za titulom, postavením, vysokým postom, premiérskym kreslom, zásluhami, obdivom, peniazmi, osvietením…
Nakoniec ten titul máte a zistíte, že to nie je to pravé orechové.
Že je to celkom obstojne v prdeli.
Proste prázdno.
Čo včul?

Robiť to, čo ma nebaví?

Môžete.

Aj to je lekcia.

No tam, kde nie je radosť, tam nie je cesta.

Tam je väčšinou iba trápenie a boj.

A tak moja jedinečnosť, keď držala v ruke diplom, poďakovala, ale radšej odbočila.

Napriek výčitkám ostatných, ktorí si klopali na čelo, že či mi náhodou nepreplo.

Lebo tá veterina nie je ľahká škola.

Zahodila som to.

Pustila som tých 8 ťažkých rokov.

Pre niekoho nepredstaviteľné.

Pre mňa asi najdôležitejší moment v mojom živote.

Pretože som pochopila, že keď tých 8 rokov nezahodím, tak zahodím celý svoj život.

Dosť dlho som sa potom hľadala.

Otvárala rôzne dvere.
Padala na dno, vstávala.
Zbierala rôzne lekcie, vďaka ktorým teraz môžem kus odľahčiť druhým toten pobyt na zemi.
Keď chcú…
K písaniu blogu ma najprv nakopla jedna úžasná duša, ktorá videla potenciál tam, kde ja som ho vôbec nevidela.
Ktorá mi osvetlila mnohé moje ďalšie bloky.
Momentálne žije svoj sen vo Švédsku, kde našla svoje miesto.

Hovorí sa, že žiadne stretnutie nie je náhodné.

A u mňa toto platí absolútne, totálne, stopercentne a načisto.

Keď mi môj prvý „nakopávač“ dal všetko, čo mi mal dať a odišiel, objavil sa zrazu druhý.

Jedného dňa, v jednej skupine, v jednom komentári… Jednej zúfalej mamke som zadrela pár mojich uprdelistických slov, na povzbudenie. Bo si to rafala do záhuby dokonalosti.

Nič zvláštne.

Absolútne si už nepamätám, že čo som to tam písala, ale určite som spomenula vifonku…

Tak a tento môj špeciálny komentár si všimla nejaká Valachová.

A ona, tam ten môj „potenciál“ tiež uvidela.

A ponúkla mi písať pre magazín 40plus.

No, lenže Martuša Adamjačka, po tých svojich rôznych špeciálnych životných skúsenostiach, už dumala, či to zas neni dajaká vesmírna pasca, do ktorej sa zj*be.

Lebo na pasce som ja proste expert.

Veď pamätáte tých mojich dvoch sprievodcov z Pulp fiction…

Jaj bože, das pol roka ma Valachová tlačila.

No ja som kravská povaha a žeby som sa hnula, tak ma treba poriadne do rici nakopať.

Občas aj s lopatu j*bnúť.

A tak nakoniec som použila svoju najobľúbenejšiu mantru:

„J*bal to pes.“

A išla som do toho!

Šak, čo sa mi môže stať?

Prinajhoršom sa zhovadím, a to ma bars netankuje, lebo to neni žiadna novinka u mňa.

Hovadom som bola a hovadom aj budem.

A keď nevyskúšaš, nevieš.

Tak píšem pre Magazín 40 plus.

A na tej ceste je radosť.

Joj, Martinkááá, taká radosť vo mne!

A ona možno o tom nevie, možno vie, ale je skvelý „nakopávač“.

Pretože ju život tiež parádne pripravil a nakopal.

Odbočila z totej vyšliapanej, odporúčanej cesty, určenej pre dav, a pustila sa do boku.

Do neznáma.

A práve takíto ľudia, čo nad nimi šicke krútia hlavou, že im isto preplo, a že si trúfli, vás ťahajú dopredu.

Za rohy, za chvost, za vlasy, s lopatu, s udicu….

Ale ťahajú.

Lebo oni vedia.

Oni tú cestu prešliapali.

A skrze tú svoju silu a skúsenosti dávajú silu aj druhým.

Dávajú nádej.

Ďakujem krásne „Kosatka“.

Marta Vargová Adamjaková

Autorka je veterinárna lekárka a uprdelistická blogerka

Odkaz od KOSATKY:

Keď som si prečítala Martin článok, tak som slzu vypustila. A teším sa. Ohromne sa teším. Lebo je to WIN-WIN. Aj pre Vás Martuška, aj pre našich čitateľov. A samozrejme aj pre mňa. Čítať takéto riadky od uprdelistickej blogerky, to je BARS vážna vec.

A ešte niečo. Neviete si odpovedať na otázku: Ako nájsť motiváciu a odvahu v živote? Napíšte mi. Nakopávanie je moja silná stránka. : – )

Martina Valachová

Chcete nám zanechať odkaz? Urobte tak tu: https://www.facebook.com/40plus.sk/posts/1449234738743414

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať