fbpx
Ako komunikovať so seniormi

Ako komunikovať so seniormi?

V poslednej dobe si často kladiem otázku:

„Ako komunikovať so seniormi?“

Stretávam ich každý deň. V súkromí i v práci. Niektorí sú veselí a plní optimizmu. Tešia sa zo života, z úspechov svojich detí, z vnúčat (ak im boli dopriate), z požehnaného veku a každého rána, keď dokážu vstať a prežiť deň dôstojne a bez cudzej pomoci.

Sú medzi nimi aj takí (a nie je ich málo), ktorí sú smutní, chorí, opustení, deprimovaní. Mnohí z nich žijú na hranici chudoby. Ale aj tí majetnejší trpia akútnym nedostatkom obyčajnej ľudskej komunikácie.

Vo svojom pokročilom veku sa stávajú opäť deťmi.  Nemyslím tým skutočnosť, že musia nosiť plienky a potreby vykonávať s pomocou iných dospelých osôb.

Majú oči ako malé deti, ktoré od nás očakávajú „darček“ v podobe našej pozornosti.

Tešia sa, ak si ich vypočujeme, ak sa ich opýtame jednoducho a úprimne ako sa majú.

Dokážu byť veľmi vďační. Uvedomujú si, že ich čas medzi nami sa kráti.

Viacerí z nich si na sklonku života spytujú svedomie. Nedokážu odpustiť sami sebe svoje chyby, ktoré robíme ako ľudia všetci. Mávajú obavy zo smrti, pretože nevedia, čo ich čaká „potom“.

Vo svojom okolí si všímam rôzne postoje k starším ľuďom.

Od tých srdečných a úctivých, až po drzé, povýšenecké a vyslovene nepriateľské konštatovania, ktoré tu radšej ani nespomeniem.

Uvedomme si, že aj nás to raz čaká. Ak sa takého veku vôbec dožijeme.

Skúsme si aspoň na chvíľu predstaviť, že sme na ich mieste my.

Možno sme sa počas života stali rodičmi a dúfame, že naši potomkovia sa o nás postarajú.

Ale čo ak v čase, keď ich budeme najviac potrebovať, tu pre nás nebudú?

Čo ak budú mať iné povinnosti?

Dokážeme si vystačiť sami so sebou už teraz?

Vrátim sa k úvodnej otázke:

„Ako komunikovať so seniormi?“

Odpoveď je jednoduchá:

„Skúsme si predstaviť, ako by sme chceli , aby naše okolie komunikovalo s nami.“

Pozdrav, milé slovo, či jednoduchá úprimne mienená otázka:

„Ako sa máte?“

„Čo môžem pre Vás urobiť?“

„Ako Vám môžem pomôcť?“

Drobný nákup, pomoc s prechodom cez cestu alebo iba obyčajný ľudský rozhovor.

Nás to nezaťaží a im to rozjasní deň.

Mojou najobľúbenejšou rozprávkou je tá „O troch grošoch“, z ktorých by sme jeden mali vrátiť svojim rodičom, z druhého žiť a tretí požičať svojim deťom. Snažím sa ju žiť vo svojom živote. Nie vždy je to jednoduché.  Som však presvedčená o tom, že to má hlboký zmysel. Pretože,  čo okolo seba rozdávame, to sa nám takým či onakým spôsobom vráti.

Prajem vám pokojný a láskyplný život v kruhu blízkych osôb, ktoré budú pri vás v dobrom aj v zlom.

Janka Belková

Mohlo by vás zaujímať…

Stanka – tvorca konceptu privátnej lôžkovej starostlivosti

O zapojiteľnosti a medzigeneračnej spolupráci hovorí aj Adela Vinczeová v podcaste…

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová