Vesmír možno čaká na to, kedy si konečne dovolíš otvoriť hubu a zakričať to „NIE“ na celý svet!

V HLAVE

Dořádil nám retrográdny Merkúr, do toho sme mali nov aj zatmenie, a u mňa, žeby toho nebolo málo, ta ešte aj na kaveji som bola so Xenou a Lilith (cháp PMS).

Fajne sme si zas pokecali.

Nuž a teraz ideme do hlavy.

Bo, dluho sme tam neboli, hejže…

Furt len s totým šerdcom všecko preciťujeme…

Či?

No jasnačka, že to myslím ironicky.

Ta de šerdco!

Nože si spomni, že koľkokrát sa ti v detstve pritrafilo, žeby ti dakto povedal:

„Ta ty kde si dala srdce?“

Preciťuješ ty vôbec, žena?

Nebars čo?

Skorej v dajakom romantickom filme sa s tým stretneš, jak v reálnom živote.

Furt sa spomína len toten rozum.

A že, kde sa ti podel.

Hlava je pop*či nástroj, kým nepríde stav, že sedíš, kukáš do steny a nič.

Proste system error.
Ideš do kuchyne a zapomneš, po čo si tam šla.
Ideš nahádzať mokré prádlo do sušičky a rozmýšľaš, že prečo stojíš pred smetným košom, s mokrým tričkom v ruke…
Naplníš práčku a po hodine zistíš, že si ju nezapla…
Pozeráš na sušiak na prádlo a za boha si nemôžeš spomenúť, ako sa tá vec volá…
Zabúdaš, či si jedla, či si pila…
Pozeráš na monitor počítača v práci a nič…

Vypínaš sa!

Možno si pokladáš otázku: Nezbláznila som sa?

Čo sa deje?

Tak ti poviem…

Deje sa to najlepšie, čo sa ti môže diať!
Lebo začínaš konečne preciťovať.
Je také peckové obdobie, že ľudia sa budia.
Jak po zimnom spánku.

A prichádzajú také mini uvedomenia…

• Že, do p*či, to kde ja som? A čo tu vlastne robím?
• A prečo to robím?
• Prečo sedím od rána do večera v robote, ktorá ma absolútne nebaví?
• Prečo som s týmto chlapom, keď ma neustále ponižuje?
• Prečo si nechávam donekonečna skákať po hlave od niekoho, keď už mám pomaly 40 rokov a už dávno nie som decko?
• Čo som spala doteraz?

No, veruže spala…

Večným spánkom zmanipulovaných.

Ale, neboj nič!

Buď rada, že dakto s tebou zatriasol kus vecej a preberáš sa.

Žeby madam korona?

Cítiš nekomfort, stres, tlak, hnev, nenávisť, bezmocnosť, strach…

Čo potrebuješ, aby si bola šťastná?

Teraz.

V tejto chvíli.

Ty to vieš.

Akurát hlava ti dáva také a onaké argumenty, aby si predsa len šla na istotu a vytrimala.

V zlom vzťahu, v zlej práci, v nesprávnej škole…

A ona má v prdeli, že ty si sa ešte furt neodhodlala ku zmene.

Čo máš teraz vo svojim šerdcu?

Choď tam.

Keď dôveruješ, že ťa vesmír podporí, tak on dôveruje tebe a tiež ťa podporí.

CELÝ VESMÍR ČAKÁ LEN NA TENTO TVOJ KROK!

• Ňe na tvoj titul, ktorý ani nechceš…
• Ňe na tvoje zarobené peneži, ani pracovný post…
• Možno čaká na to, kedy sa konečne vyberieš do hory a natarháš kus žihľavy na tote tvoje vlasy, namiesto Vlasového hnojiva…
• Možno čaká, že kedy už konečne zoberieš dovolenku na to, žeby si šla sama na viedenskú a kúpila si dajakú knižku, čo poteší tvoju dušu…
• Možno čaká na to, že jedného dňa zdvihneš konečne tú odkrvenú prdel zo stoličky v robote a vybehneš do lúk a hájov!
• Alebo čaká na to, kedy si konečne dovolíš otvoriť hubu a zakričať to „NIE“ na celý svet!

Niekedy hneď neporozumieš tomu, čo ti pripraví.

Ale nato si tu prišla, žeby si dôverovala a učila sa.

Keď tvoja hlava vypne a nevieš, kam ďalej, ta iď ty len za tým svojim srdcom…

Nedbaj na argumenty tohto bohapustého systému.

Otoč sa kľudne aj o 180 stupňov!

Keď ostatným tote klobúky pospadajú, frizúry im tvoj vietor v plachtách podžube, ty ser na to!

Šak oni si ich pozdvihajú…

Oni to prežijú.

A možno ich zobudíš práve ty, Xena!

Nikto poriadne nevie, kde je pravda a čo je správne.

Ale, tvoje srdce to vie na milión percent…

Tak mu kus dôveruj.

No, nečum tak…

Iď už, bo ti ujde vlak.

Trimte sa.