fbpx
Domov / BLOG / Aké výzvy prináša práca pre zahraničnú spoločnosť?

Aké výzvy prináša práca pre zahraničnú spoločnosť?

Eva Gaborikova, aké výzvy prináša práca pre zahraničnú spoločnosť

Možno ste vo fáze, kedy uvažujete, že by ste radi pracovali pre zahraničnú spoločnosť. To so sebou prináša výzvy, ktoré v prípade, že sa vaša kariéra odvíja v čisto slovenskej firme nemusíte riešiť.  Prinášame vám článok, ktorý spracovala naša spolupracovníčka Eva Gáboríková, ktorá pôsobí ako kouč a konzultant medzikultúrnej komunikácie na Slovensku a v zahraničí viac ako 15 rokov.

Práca pre zahraničnú firmu prináša mnoho výziev, ktoré si ľudia neuvedomia, kým sa do kontaktu s inými kultúrami nedostanú. Mnohokrát nepochopenie a nedorozumenia pripisujú vzájomným osobným sympatiám a nie kultúrnym rozdielom.  V čom sa líšia kultúry, ktoré sa stretávajú v medzinárodných firmách?

  1. Vnímanie času alebo dodržiavanie termínov.
    Kultúry, ktoré majú tzv. flexibilné vnímanie času, prispôsobujú plnenie termínov okolnostiam a ľudom, ktorých stretávajú. Pre nich ukončenie pracovnej úlohy jeden deň po termíne znamená splnenie termínu. Avšak tieto kultúry môžu mať problém, ak spolupracujú s kolegom alebo nadriadeným, pre ktorého splnenie úlohy načas, znamená dokončiť ju o jeden deň skôr. Preto je potrebné si vzájomne ujasniť, čo splnenie úlohy načas znamená na oboch stranách, aby problém nenastal, keď je už neskoro riešiť ho.
  1. Plnenie pracovných úloh.
    V britskej alebo americkej kultúre sa o zamestnancov očakáva iniciatívne riešenie problémov. To znamená, že zamestnanec dostane úlohu a svojmu nadriadenému ponúkne riešenie, ktoré navrhuje s odôvodnením. Keďže manažér zamestnancovi úlohu pridelil, dôveruje mu, že ju dokáže samostatne vyriešiť. Zamestnanca nekontroluje a nepresadzuje svoju alternatívu riešenia. Zamestnanec, ktorý tento manažérsky štýl nechápe si môže myslieť, že sa mu jeho manažér nevenuje.
  1. Prejavenie iniciatívy.
    V niektorých kultúrach sa od zamestnancov očakáva, že budú sami iniciatívne prekladať riešenia a návrhy na nové projekty. Je prirodzené, že sa budú snažiť presadiť na základe svojich skúseností a vedomostí. Predovšetkým to platí pri pracovných pohovoroch, a preto je potrebné zistiť si, z akej kultúry je manažér, ktorý sa na pohovore zúčastňuje. Ak uchádzač o zamestnanie nebude mať predstavu ako svoje odborné vedomosti prezentovať, môže stratiť šancu na to, aby pri pohovore uspel. A stačilo napríklad vedieť, že v americkej kultúre „dobrý“ znamená „priemerný“. Ten, kto chce budúceho zamestnávateľa zaujať musí byť „skvelý“ alebo „vynikajúci“.
  1. Aktívna účasť na pracovných poradách a stretnutiach.
    V niektorých kultúrach je pracovná porada chápaná ako stretnutie, ktoré prebieha podľa vopred naplánovaného harmonogramu. Od účastníkov sa očakáva vyjadriť svoj názor len vtedy, keď ich k tomu ich nadriadený výzve. Avšak výrazná zmena situácie nastáva, keď poradu vedie manažér z kultúry, kde sa od účastníkov stretnutia očakáva kladenie otázok, návrhy a pozitívna vízia pri riešení úlohy. Pre neho sú zamestnanci, ktorí nekladú otázky, pasívni a neangažovaní.
  1. Budovanie vzťahov.
    To, čo sa chápe ako profesionálne vystupovanie v jednej kultúre, nie je profesionálne v inej. V talianskej alebo španielskej kultúre sa zamestnanci snažia vybudovať si bližší vzťah a vymieňajú si informácie i zo súkromného života. Rozhovor zameraný na budovanie vzťahov sa však môže chápať ako obťažovanie v kultúrach, ktoré pre vzájomnú spoluprácu bližšie informácie o svojich kolegoch nepotrebujú. V práci si nehľadajú priateľov a pracovný život striktne oddeľujú od súkromného života.

Vyššie uvedené oblasti predstavujú niekoľko pracovných situácii, do ktorých sa zamestnanci medzinárodných spoločností dostávajú každý deň. Pod stresom, pri plnení pracovných úloh, väčšinou nemajú možnosť sadnúť si spoločne za jeden stôl a rozprávať sa o kultúrnych rozdieloch. Kultúrne rozdiely však ovplyvňujú každý náš pracovný deň, pretože náš „ kultúrny softvér“ nemôžeme pred odchodom do práce nechať doma. Na prácu v medzinárodnej firme je potrebné sa pripraviť.

Autor: PaedDr. Eva Gáboríková, M.A.,PhD.