Aj keď žijeme značnú časť nášho života v určitých presvedčeniach, vieme z nich vystúpiť…
Áno, viem. Táto téma ja ošemetná. Ale práve preto je potrebné prinášať ju na svetlo sveta. Aby tí, ktorých sa táto téma bezprostredne dotýka, dostali šancu na plnohodnotný a radostný život.
Sú to zranenia v oblasti sexuality.
Ak hovoríme o zraneniach v oblasti sexuality, nie sú to iba znásilnenia, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie (tak, ako ich definuje trestný zákon), sú to častokrát „len“ nepríjemné situácie, poznámky, pocity alebo stavy nepohody, ako napr.:
🔸 pristúpenie na sexuálny styk alebo intímne praktiky, ktoré nechceme, alebo len ich nechceme práve teraz a nevieme, ako to povedať, aby sme nezranili partnera/partnerku
🔸 zahriaknutie v detstve za dotýkanie sa a objavovanie svojho tela, za niečo, čo sa nepatrí, nesluší, je to škaredé, zlé
🔸 narušenie intímnej zóny sexuálne obťažujúcimi poznámkami, „nenápadnými“ dotykmi, pohľadmi
🔸 úplné ticho v rodine o tejto téme a schovávanie sa pred ňou
🔸 odmietanie partnerom/partnerkou bez toho, aby sme rozumeli prečo
🔸 ochorenia, poranenia, operácie, materstvo, nenaplnené materstvo, menopauza atď.
Veľa z toho, čo som uviedla, sa odohráva v najbližšej rodine a zažili to aj niektoré moje klientky v období dospievania.
Každá jedna z nich sa stretla s tým, že ich vlastná rodina to odmietala a popierala danú situáciu a svoje traumatické zážitky polícii neoznámila. Tieto zážitky sa im následne premietli aj do ich neschopnosti prežívať plnohodnotný naplnený partnerský vzťah, pokým si to nezačali s podporou druhých liečiť samy.
Tiež musím doplniť, že tieto zranenia a miestami až traumy sa netýkajú len žien, ale aj mužov, a vyplývajú z nepochopenia a neprijatia ich sexuality, ako aj ich odmietania, ale aj páchania sexuálneho násilia na nich a ich zneužívania.
……….
Naša sexualita – to, čo v rámci nej zažívame, má svoje korene. Nielen v našej osobnej histórii (t. j. to, aký vzťah k svojmu telu a sexualite sme získali v detstve, dospievaní a dospelosti), ale takisto aj v histórii na kolektívnej spoločenskej úrovni, a tiež v rámci našich rodových línií.
A čo vnímam, je, že my teraz dostávame príležitosť to meniť. Aj keď žijeme relatívne značnú časť nášho života v určitých presvedčeniach, vieme z nich vystúpiť. Výsledkom je uzdravenie našej sexuality, ako aj uzdravenie sexuality budúcich generácií. Preto aj to, čo si želáme pre svoje deti, žime my.
Práve preto si veľmi vážim projekt YONISPHERE, čo je nová pripravovaná séria výstav obrazov Veroniky Fodorovej, ktoré sú zamerané na liečenie zranení intimity.
Páči sa mi totiž aj prostredníctvom umenia a jeho krásy otvárať cestu k rozhovorom o tabuizovaných témach intimity a sexuality a vďaka tomu vytvárať príležitosti k sebaprijatiu, vytvoreniu úcty k sebe, liečeniu zranení a k tomu, aby nám, jednoducho, bolo lepšie.
Vnímam totiž, ako má zdravý a otvorený postoj k našej sexualite pozitívny vplyv na naše prežívanie radosti a spokojnosti v živote, zdravie, silu, odvahu aj naše vzťahy.
Sexuálna energia je mocná sila a je zdrojom našej životnej energie. Práve jej umelé potláčanie, negovanie a tabuizovanie vytvára pocity viny, hanby, prípadne až pretlak, ktorý často ústi do sexuálnej agresie. Preto opäť má zmysel o nej hovoriť.
Zároveň ale vidím, ako je potrebné začať sa pozerať na sexualitu aj inak. Nie cez tlak na výsledok a podávanie výkonov, ale cez užívanie prítomnej chvíle, cez vnímanie rozdielností ženskej a mužskej sexuality, cez úctu a posvätnosť našich tiel, čo všetko v skutočnosti prinesie intímnejšie a hlbšie zážitky.
Tak ako vznikla reakcia na konzumný rýchly fastfoodový štýl stravovania vo forme slow food, rovnako vznikol aj termín slow sex, alebo pomalé vedomé milovanie, ako protiváha dnešného na výkon a kvantitu orientovaného sexuálneho aktu.
Cesta k tomu vedie práve cez každého z nás.
……………
Projekt môžete podporiť aj vy prostredníctvom verejnej platformy Donio na podporu zmysluplných projektov https://www.donio.sk/projekt-yonisphere
Zuzana Marková
Korektúry: Katarína Málková