A teraz choďte, buďte dobrí. Majte odvahu byť úspešnými. Oplatí sa.

Redakcia MAGAZIN40plus 10. decembra 2022

Ako to bolo, ako to je, ako to máte vy?

Je polnoc. Noc. Tma. Rollujem prstom po displeji môjho mobilu a hľadám citát, ktorý som zahliadla poobede v rámci pauzy počas hrabania listov. Sedela som na pníku pod starým orechom, vzala zo zeme jablko, chrúmala ho, myslela na to, či si ho nevyhliadol nejaký ježko, a bolo mi tak fajn. Len ten citát mi už potom nedovolil nemyslieť. Buchol ma do chrbta : „Ten, kto ti urobil zle, ti už nikdy neodpustí to, čo ti urobil.“

Chcela som ho zdieľať, ale medzitým mi vyskočil ďalší, a ten ma kopol rovno do tváre: „Keď sa nezúčastňuješ mojej radosti, nepýtaj si ani z môjho smútku.“

Jsou čtyři ráno, nebo víc.

Jsem vzhůru, koukám na měsíc,

Anebo dolů do ulic,

Kde lampy bloudí.

Snad je to jedna z nočních můr.

Co vidím, to je soudní dvůr.

A ten mě teď soudí.

Soud rána – to je nespavost.

A notně potměšilý host.

Je seriózní navýsost –

A tak mě soudí.

Já ale kuráž posbírám

A řeknu: „Všechno popírám!?“

Jen ať si mě soudí.

Ať mě klidně soudí,

Já se nepřiznám.

Soudí.

Tady mou nápadnou růž.

Dnes mě soudí

Kdejaký náhodný muž.

Že chci stále jen dávat i brát,

že mám v úmyslu žít, jak se dá

V proudu dní

Míjejících.

Občané

Přísedící,

K tomu já se vám

Nikdy nepřiznám.

Já se nepřiznám.

Mí milí asi nevědí,

že slouží službu medvědí,

Když v roli svědků povědí,

že mám ráda třeba růže.

I to, že ještě radši spím

A ve snech často zabloudím

K vůni mužské kůže.

To mi nepomůže.

Co napůl je, chci docela.

Chci vstát jak ptáci z popela

A dělat, co se nedělá.

A za to mě soudí.

Chci v kádi světa hledat špunt.

Když na huntě jsem poznám hunt

A v zlatě jeho kontrapunkt.

Proto nezabloudím

Ten soud mi říká: „Už to vzdej“.

Jen na sebe se podívej

A za pravdu nám dej,

že jsi pěknej ptáček.

Jen pohleď na svou minulost

A pochop, že v nás hárá zlost.

Tak požádej nás o milost

A začni s pláčem.

Já koukám vzhůru na měsíc.

A taky dolů, do ulic.

A sama sebe slyším říct:

„Nejsem z těch, kdo loudí!“

Už nechte dalších průtahů.

Jsem vinna v plném rozsahu!

Hlasům, co mě soudí

Já se přiznávám.

Toto je aká pravda!

Keď som bola úplne na dne, nosom ryla depresiu, pretože ani na kolenách som sa nedokázala udržať, a tak všeobecne, keď bolo všetko čierne, slizké, slané od sĺz, koľko ľudí sa ku mne vedelo pridať. Pravdaže, väčšinou tí, ktorí sa z toho trápenia tešili, alebo tí, ktorí boli v podobnej situácii. Chápali. Dosť dlho to tak bolo. Desaťročia. Mala som fix postavenie v spoločnosti s nálepkou: „Ona ja taká.“

A potom, jedného dňa som vystrelila ako raketa. A všetko sa zmenilo prvými písmenkami. Stala som sa spoľahlivou, sebavedomou, aktívnou, korektnou, presnou a úspešnou.

K tej novej osobe sa tí vyplakávači nehodili. Už sa nedokázali na mňa pripojiť, pretože som vystúpila z hereckej role „Ona je taká“. Zmizli a niektorých som opustila ja. A nakoniec došlo k výmene celej garnitúry. Samozrejme, nie zo dňa na deň. Pomaly, ako keď babka robila domáci tvaroh.

Nebolo to ľahké. Bolo to bolestivé, a keďže dnes je noc citátov, tak mi napadol ešte jeden: „Kto kde sa nachádza, tam sa vie k tebe pripojiť.“

A ja som prišla na to, že omnoho viac ľudí sa cíti horšie, ako lepšie. A že je veľmi ľahké sa pripojiť k niekomu, kto je nešťastný, vyjadriť súcit, potešiť, alebo falošne smútiť spolu s ním a v duši sa tešiť, že smúti.

Ja už momentálne nemám okolo seba veľa ľudí.

Sú to ale ľudia, ktorí sú v pohode, šťastní, pekne žijú, majú v sebe chuť žiť, odvahu na správne veci a sú úplne, ako sa hovorí – OK!

K nim sa dokážem pripojiť, dať si s nimi víno aj kávu…

Je veľmi zaujímavé, ako sa nešťastní ľudia vytočili z môjho života a ako do neho prišli takí, ktorí vedia, čo znamená intimita, férová hra, férové medziľudské vzťahy. Čisté duše, ktoré hľadám ako zblúdilý pútnik vodu na púšti.

A toto som vám napísala iba preto, aby ste vedeli, že ten, kto sa nedokáže ku mne pripojiť tu, kde som teraz, ten kto sa nevie tešiť spolu so mnou, mojím úspechom, vyrovnanosťou, tak ten nie je v poriadku a asi je rozbitý na milión kúskov. To je jedno. V podstate vieš, že ti je dobre a si OK, keď sa ti v živote objavujú ľudia, ktorí sú OK. Je veľmi ťažké tešiť sa z radosti iných, pretože aj pre mňa bolo ťažké sa to naučiť po toľkých rokoch žialenia a žiarlenia. A vlastne ten krátky citát, ktorý som zahliadla sediac na pníku pod stromom, mi ukázal, že v tomto prípade nie je žiadna chyba v nikom, len jednoducho zistíš, kto je naozaj pri tebe a kto proti tebe.